Foto: Wikimedia

/ 221 / Lukáš M.
Rudolf Viest a Ján Golian. To sú dve mená, ktoré sa takmer každému okamžite spoja s SNP. A čo taký Imrich Karvaš?

Ekonóm, právnik, vysokoškolský profesor, odborník na národné hospodárstvo a v neposlednom rade jeden z hrdinov SNP. Nie ten, ktorý so zbraňou v ruke bojoval za oslobodenie Slovenska spod nacistického režimu, ale jeden z tých, vďaka ktorým k povstaniu vôbec došlo. Imrich Karvaš je meno, ktoré mnohým mladším generáciám veľa nehovorí. Tí starší si ho však pamätajú. Ako skvelého národohospodára, hrdinu a človeka, ktorý si aj po vojne musel vytrpieť ešte veľa nespravodlivého. 

Zrod odborníka

Imrich Karvaš sa narodil v roku 1903 vo Varšanoch, ktoré dnes poznáme ako Kalinčiakovo, teda jednu z mestských častí Levíc. Po úspešnej maturite na skalickom gymnáziu sa v roku 1921, teda už v období Prvej republiky, rozhodol vyštudovať Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po získaní titulu sa na fakulte aj zamestnal a jeho akademický rast mohol začať. Podarilo sa mu získať štipendium, ktoré ho v rokoch 1926-27 dostalo na štrasburskú a parížsku univerzitu, kde sa venoval hospodárskemu právu. V roku 1930 sa stal docentom a v 1934 mimoriadnym profesorom.

Posted by Forbes Slovensko on 5. august 2015

Okrem akademickej sa Karvaš hneď po získaní vysokoškolského titulu v roku 1925 venoval aj kariére profesijnej. Bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory, Zväzu slovenských bánk či spoluzakladateľom  a generálnym tajomníkom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Vo všetkých funkciách sa osvedčil ako vynikajúci odborník, čo si všimli dokonca aj v zámorí. V roku 1937 sa zúčastnil prednáškového turné v USA. Potom však prišiel rok 1938 a život Karvaša i celej Československej republiky sa zmenil na nepoznanie.

Ako ekonóm prekabátil nacistov

Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž. Rany pod pás, ktoré uštedrilo nacistické Nemecko Československu pred zrakom celej Európy ešte pred začiatkom vojny. Karvaš sa mal v roku 1938 stať profesorom Karlovej univerzity no Prahu nakoniec obsadili nacisti. Spolu s rodinou sa teda vrátil na Slovensko, kde sa stal ministrom priemyslu, obchodu a živností v československej vláde v rokoch 1938-1939. V marci 39 Československá republika mizne z máp sveta. V novovznikutom Slovenskom štáte však má Jozef Tiso s Karvašom svoje vlastné plány.

Foto: Wikimedia (Mapa Československa po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži)

V roku 1939 navrhol Jozef Tiso Karvašovi miesto prvého guvernéra Slovenskej národnej banky. Karvaš však v mnohom nesúhlasil s politikou HSĽS (Hlinkova slovenská ľudová strana) a odmietal do strany vstúpiť. Jozef Tiso však vo funkcii túžil po Karvašovej profesionalite, nie po politickom presvedčení a tak sa Imrich Karvaš dostal do čela významnej inštitúcie štátu, odkiaľ ho mohol odvolať len samotný Tiso.

Hospodárstvo Slovenského štátu v období 2. svetovej vojny bolo zmluvne previazané s hospodárstvom nacistického Nemecka. V jednoduchosti to znamenalo, že takmer všetko, čo Slovensko vyrábalo, vyrábalo pre potreby nacistov. V týchto neľahkých hospodárskych časoch sa však Karvašovi a iným odborníkom viacerými opatreniami podarilo ekonomiku udržať, ba dokonca dosiahnuť, aby rástla.

Foto: Wikimedia (Jozef Tiso a Adolf Hitler v Berlíne)

Karvaš si ako guvernér Slovenskej národnej banky uvedomoval podriadený vzťah Slovenska k Nemecku. Napriek tomu sa na všetkých rokovaniach snažil krajinu dostať do rovnocenného postavenia a voči nacistom sa nebál urobiť ani riskantné rozhodnutia len preto, aby hospodárstvo krajiny ochránil. Medzi pamätné patrí to, kedy dal všetky zásoby striebra premeniť na mince. Vedel totiž, že vzácny kov si nacisti vyžiadali pre svoje potreby. Keď následne pricestovala nemecká delegácia po slovenské zásoby striebra v množstve 42 ton, Karvaš sa s falošnou ľútosťou ospravedlnil, že už neexistujú.

Okrem ďalších podobných incidentov a krokov, ktoré chránili hospodárstvo Slovenska prispel Karvaš nemalou mierou aj k zastaveniu deportácie slovenských židov do koncentračných táborov. Nesúhlasil s arizáciou, vydával tzv. Biele karty (výnimky pre pracujúcich Židov) a žiadal prešetrenie toho, čo sa vlastne s deportovaními Židmi deje. Slovensko totiž za každého deportovaného občana platilo nacistom 500 mariek. Keď potom štát žiadal vyslanie delegácie do Poľska, navštíviť židovské rodiny, ktorým mali podľa propagandy nacisti nájsť nové domovy, Nemecko návrh zamietlo. Aj na základe toho sa nakoniec transporty Židovského obyvateľstva riadené Slovenským štátom v roku 1942 zastavili a to až do vypuknutia SNP, kedy organizačnú úlohu prebrali priamo nacisti.

#holocaust #auschwitz #niemieckinazistowskiobòzkoncentracyjny

V rovnakom roku sa Karvaš stal aj predsedom Najvyššieho úradu pre zásobovanie. Spolu s pozíciou guvernéra SNB mal v rukách dve dôležité esá. O rok neskôr sa Karvaš začal aktívne zapájať do protifašistického odboja. V roku 1944 nadviazal kontakty s ilegálnou Slovenskou národnou radou, ktorá ho oboznámila s plánmi na pripravované Slovenské národné povstanie. Imrich Karvaš v ňom mal zohrať jednu z kľúčových úloh.

Hrdina SNP

Karvaš sa stal hrdinom SNP pre dva veľmi dôležité kroky, ktoré podnikol vo svojich funkciách, napriek riziku, že bude jeho spolupráca s odbojom odhalená a on popravený. V roku 1944 presunul 3 miliardy korún z trezorov v Bratislave do Banskej Bystrice – centra pripravovaného povstania. Okrem peňazí na Stredné Slovensko poslal aj nemalé zásoby pohonných hmôt a potravín.

To všetko zakryl varovaním, že Bratislava sa môže stať obeťou spojeneckého bombardovania a stredné Slovensko je z tohto hľadiska oveľa bezpečnejšia oblasť. V júni 1944 mu „do kariet zahralo“ bombardovanie rafinérie Apollo. Peniaze, pohonné hmoty, potraviny či iné zásoby nakoniec prispeli k tomu, že povstalecká armáda dokázala na strednom Slovensku s nacistami bojovať až do 28.októbra 1944 a ďalej pokračovala partizánskou vojnou až od oslobodenia sovietskymi, rumunskými a československými vojskami.

Foto: Wikimedia (Masaker pri Kremničke 1945)

Karvaša však nakoniec gestapo odhalilo a pár dní po vypuknutí povstania ho 3. septembra 1944 nacisti zatkli vo vlastnom byte. Karvaša previezli až do Berlína, kde bol nacistami mučený a vypočúvaný. Nakoniec bol ako významný politický väzeň odsúdený na smrť za sabotáž nemeckého hospodárstva. Na smrť si mal počkať v koncentračnom tábore. Tých do konca vojny vystriedal niekoľko. Zavreli ho za bránami tábora vo Flossenbürgu, Dachau, Innsbrucku a Niederdorfe. Nakoniec ho spolu s niekoľkými ďalšími väzňami presunuli k talianskemu jazeru Laggo di Braies.

Foto: Wikimedia (ilustračné)

Niekoľkí nemeckí vojaci však v politických väzňoch videli akúsi ospravedlnenku pred americkými vojakmi, ktorí postupne Taliansko obsadzovali. Deň predtým ako mala byť vykonaná Karvašova poprava, sa niekoľko vojakov rozhodlo rozkaz ignorovať a vyčkať na príchod Američanov. Keď sa tí nakoniec k jazeru dostali, nemeckí vojaci zložili zbrane a Karvaša Američanom odovzdali. Muž, ktorý financoval Slovenské národné povstanie teda akoby zázrakom unikol trestu smrti.

Prenasledovanie komunistami

Imrich Karvaš sa po vojne vrátil na Slovensko, stretol sa so svojou rodinou, ktorá SNP prečkala na povstaleckom území Stredného Slovenska a stal sa opäť profesorom Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Pokojné obdobie však netrvalo dlho a keď Karvaš odmietol vstúpiť do Komunistickej strany, po vykonštruovanom procese skončil v roku 1949 vo väzení. Po jednom roku ho kvôli podlomenému zdraviu prepustili. Od konca vojny bol po nacistickom mučení na jedno oko slepý a trpel epileptickými záchvatmi.

Karvaš sa síce v zlom zdravotnom stave dostal na slobodu no komunisti si privlastnili jeho i tak nemalý majetok. Vysídlili ho z Bratislavy do Tatier, kde si Karvaš privyrábal konverzáciami a doučovaním cudzích jazykov. Červení ho však nenechali na pokoji. V roku 1958 bol znovu odsúdený pre údajnú špionáž a velezradu, tentokrát na dlhých 17 rokov. Po dvoch rokoch dostal amnestiu, no z väzenia vyšiel v zúboženom zdravotnom stave. V komunistickom režime prežil Karvaš ešte dlhé roky, no politicky sa už nikdy neangažoval. Na invalidnom dôchodku prežil aj ďalšiu okupáciu, tú v roku 1968. Svet opustil až v roku 1981, kedy sa mu stal osudným jeho tretí infarkt.

Foto: Wikimedia (Praha 1968)

Imrich Karvaš je dnes jedným z hrdinov SNP, o ktorých sa často nehovorí. Nebojoval síce so zbraňou v ruke, no svojimi činmi prispel k tomu, že sa samotné povstanie mohlo vôbec zorganizovať. Jeho odvaha a obeta ho ako politického väzňa priviedli až do nacistických koncentračných táborov, no tie ani zďaleka neboli vrcholom jeho utrpenia. Ani po vojne sa mu nedostalo uznania a pokoja. Prenasledovali ho totiž komunisti, ktorí potrebovali mať ľudí ako Imrich Karvaš pod kontrolou. Nezávislých, odvážnych a ochotných podstúpiť v prospech krajiny veľké riziko.

Pozri aj: Druhú svetovú vojnu začalo aj Slovensko. Na Poľsko sme zaútočili len 30 minút po Nemcoch, no väčšina ľudí o tom nehovorí

Financoval som SNP (Alois Ditrich), muzeumsnp.sk, sme.sk, snn.sk, retromania.sk



Komentovať (0)