Nebyť nepočujúcich astronautov, ľudstvo by dnes možno vôbec nebolo tam, kde je. Teda aspoň čo sa týka poznatkov o vesmíre a o tom, ako na ľudské telo pôsobí stav beztiaže. Prečo však boli pre NASA takí dôležití práve nepočujúci astronauti?
Gallaudetova jedenástka
Skôr, ako NASA mohla vyslať do vesmíru prvú ľudskú posádku, bolo nevyhnutné pochopiť, ako dlhodobý stav beztiaže pôsobí na ľudské telo a určiť, či výlet do vesmíru vôbec bude možné uskutočniť, píše portál NASA.
Medzi rokmi 1958 až 1968 preto NASA spolu s americkou inštitúciou U.S. Naval School of Aviation Medicine vytvorili program, ktorého súčasťou bolo 11 nepočujúcich dobrovoľných astronautov vo veku od 25 do 48 rokov z Univerzity Gallaudet, ktorá sa venuje vzdelávaniu ľudí s rôznymi poruchami sluchu. V súčasnosti je táto skupina mužov známa ako „Gallaudet eleven“, teda Gallaudetova jedenástka.
Ako informuje portál Amusing Planet, jednou z množstva úloh bolo napríklad zistiť, či môže astronautov vo vesmíre ohroziť napríklad kinetóza, teda nevoľnosť, ktorá niektorých ľudí postihuje napríklad počas jazdy autom, loďou či autobusom. Ak sa počujúci človek dostane do stavu beztiaže, fungovanie polohovo-rovnovážneho orgánu, ktorý sa nachádza v uchu, je ohrozené, nemôže totiž vyhodnocovať informácie na základe pôsobenia gravitácie.
Telo zrazu nevie, kde je hore a kde dole, mozog je dezorientovaný a telo naznačuje, že niečo nie je v poriadku. Navyše, očami vidíme svet okolo seba stále normálne, vďaka čomu dochádza ku konfliktu podnetov prijímaných rôznymi zmyslami a z rôznych systémov v tele. Následkom toho sa môže dostaviť nepríjemná nevoľnosť.
Rôznym experimentom boli podrobovaní takmer 10 rokov
Gallaudetova jedenástka bola rôznym experimentom podrobovaná takmer 10 rokov, pričom mnohé experimenty boli mimoriadne náročné a nezvládol by ich hocikto. Každý zo zvolených mužov, okrem jedného, bol nepočujúcim už od detstva, a to následkom spinálnej meningitídy.
Tá zvyčajne napáda mozog a miechu, môže však poškodiť aj časti vnútorného ucha a vyústiť do trvalej straty sluchu. Práve vďaka poškodeniu vestibulárneho systému sa však stali títo muži ideálnymi adeptmi na testovanie toho, čo všetko zvládne ľudské telo v podmienkach beztiaže, píše portál NTSR.
Mohli byť napríklad vystavení centrifugálnemu pohybu či iným experimentom bez toho, aby museli byť experimenty neustále pozastavované kvôli nevoľnosti a zvracaniu. V rámci jedného z testov boli napríklad 4 muži umiestnení do malej miestnosti, ktorá pomalým tempom neustále rotovala.
V miestnosti museli stráviť celých 12 dní a popisovať svoje pocity, testovať svoje kognitívne schopnosti a sledovať svoj zdravotný stav, pričom rotácia počas celej tej doby ustala vždy len ráno na niekoľko minút, kým boli do miestnosti doplnené potrebné zásoby vody a jedla. Z tohto experimentu by sa zdravý človek možno zbláznil, členom Gallaudetovej jedenástky však nerobilo žiaden problém 12 dní vydržať.
V rámci ďalšieho experimentu zas museli nepočujúci muži zvládnuť pobyt na lodi na rozbúrených vlnách v oblasti Nového Škótska. Podľa NTRS to však muži zvládli úplne hravo a zatiaľ, čo počujúci členovia posádky museli trpieť kruté príznaky morskej choroby, Gallaudetova jedenástka pokojne hrala karty.
To neznamená, že sa muži vôbec nebáli a nepociťovali žiaden stres, hojdajúca sa loď desila aj ich, nie však natoľko, aby im z toho bolo zle. Tento experiment bol napokon pozastavený predčasne, preto, lebo aj samotným vedcom bolo natoľko zle, že nedokázali merať krvný tlak, tep a sledovať tráviace funkcie nepočujúcich mužov.
Do vesmíru sa členovia jedenástky nikdy nedostali
V ďalšom z popisovaných experimentov zas boli muži zavretí v miestnosti, z ktorej postupne ubúdal kyslík. Boli požiadaní, aby opakovane písali svoje meno dovtedy, kým sa z písma nestali len nečitateľné zhluky čiar. Ďalší experiment zas spočíval v tom, že jeden z členov skupiny musel stáť na nohách 6 hodín vkuse a vedci zatiaľ sledovali jeho telesné funkcie a sledovali pohyby jeho očí. Ďalší z členov sa zas celé hodiny vozil výťahom v Empire State Building a ďalší si mal sám odobrať krv, zatiaľ čo sa točil v centrifúge.
Aj keď Gallaudetova jedenástka poskytla vedcom v priebehu desaťročia obrovské množstvo mimoriadne cenných informácií, ani jeden z členov skupiny sa nikdy do vesmíru nedostal. Dalo by sa povedať, že slúžili ako pokusné králiky, o ktorých vie dnes len málokto, napriek tomu, že práve oni do značnej miery prispeli k tomu, že aj vďaka nim napokon ľudská posádka dostala nielen do vesmíru, ale aj späť na Zem.
Aj tento článok ste si mohli prečítať do konca vďaka našim predplatiteľom.
Staňte sa súčasťou PREMIUM klubu a získate benefity v hodnote 28 €.
Nahlásiť chybu v článku