Aj keď ho natočili v severnej Kalifornii, začal sa vyskytovať naprieč celými USA. Podivný ľudoop bol zachytený 20. októbra 1967 strážcami Rogerom Pettersonom a Bobom Gimlinom. Od tej doby sa strhla história ohľadom podivnej opice, ktorá bola už predtým nazvaná Bigfoot. Aj keď je jeho existencia predmetom povier a dostala sa do folklóru, mnohí ľudia na neho stále veria.
Verili na neho už stovky rokov
Legendy o tvorovi, ktorého budeme menovať pre zjednotenie Bigfoot, pochádzajú už od Indiánov. Na petroglyfoch, čo sú maľby na skalách, bol Indiánmi zachytený už pred 500 až 1000 rokmi, uvádza Bigfoot Information Project.
Pravdupovediac, nie je to nič neobvyklé. Mnohé kultúry majú vo svojich povestiach či bájach záznamy o obroch podobných ľuďom, často s divokým správaním či nadmerným ochlpením.
Legendy o Bigfootovi sa ale objavovali aj v období pred sto rokmi. Uvádzal ich napríklad aj prezident Theodore Roosevelt vo svojej knihe z roku 1893, kde starší muž menom Bauman opisoval páchnuceho dvojnohého tvora, ktorý prepadol ich tábor a napadol aj niekoľko lovcov. Tých poľahky pozabíjal tak, že im zlomil krk. Roosevelt poznamenal, že Bauman rozprával príbeh veľmi ustráchane, píše Bear State Books.
Hypotetický tvor bol následne opísaný aj v sérii článkov kanadských novín, ktoré vychádzali z rozprávania rôznych miestnych kmeňov. Tie verili, že tieto tvory sú skutočné.
Prvé „skutočné“ záznamy o Bigfootovi
Aby sa legenda stala reálnou na úrovni napríklad príšery z jazera Loch Ness alebo Yetiho, je potrebné upútať pozornosť, ktorá mnohých ľudí presvedčí, že by na tom predsa mohlo niečo byť.
Prvým veľkým „nakopnutím“ legendy bolo, keď v roku 1958 Jerry Crew, operátor buldozéra, objavil v národnom parku Six Rivers súbor veľkých 410 milimetrov dlhých stôp podobných ľuďom, napísali Los Angeles Times.
Práve z tohto obdobia pochádza označenie Bigfoot – v preklade „Veľká noha“. Následne aj ďalší pracovníci tvrdili, že takéto záhadné stopy videli. Zo stôp boli urobené sadrové odliatky a úžasný dôkaz o podivnom mytologickom zvierati dostal hmatateľné kontúry.
Bolo by to pekné, ak by to ale bola pravda. V roku 2002 rodina zosnulého spolupracovníka Jerryho Crewa tvrdila, že ich otec tajne robil veľké stopy vyrezávanými drevenými chodidlami v národnom parku, píše článok v magazíne The Week.
Legendárna nahrávka
Najznámejšie zábery Bigfoota vznikli 20. októbra 1967, kedy sa z neho stala absolútna senzácia. Film Patterson-Gimlin, ktorý nahrali títo dvaja páni, sa stal ikonickým dielom, ktoré podporuje existenciu mytologického tvora. Video je dodnes veľmi diskutovanou, skúmanou a analyzovanou témou, uvádza portál OPB.
Zábery vznikli v severnej Kalifornii a 59-sekundový záznam ukazuje veľkého chlpatého hominida, ktorý sa pohybuje terénom. Ako to už býva, to, čo je pre niekoho dôkazom, je pre iného dôkazom toho, že ide o podvrh.
Ako však uvádza článok na portáli OPB, tak výrobca kostýmov Phillip Morris pred svojou smrťou tvrdil, že Pattersonovi predal kostým z filmu Planéta opíc. Film tak bol viackrát označený za fingovaný a Bigfoot na záberoch mal byť iba človek v kostýme.
Hoax, ktorý vyhovoval
Od tej doby videlo Bigfoota v Amerike nespočetné množstvo ľudí. Začali pribúdať svedkovia, ktorí by zaprisahali, že ho videli na vlastné oči. Iba nedávno zverejnený dokument na streamovacej platforme Hulu, dal celej legende o Bigfootovi zaujímavé vysvetlenie.
Film s názvom Sasquatch uvádza podľa Los Angeles Times, že šírenie hoaxu o desivom Bigfootovi náramne vyhovovalo pestovateľom marihuany v 70. až 90. rokoch. Živenie tradície a povier odplašovalo z regiónu ľudí, ktorí tam nemali čo robiť a zmiznutia nepohodlných osôb boli pestovateľmi drogy vysvetľované práve Bigfootom.
Čo na to vedci?
Asi nikoho neprekvapí, keď napíšeme, že žiadny vedecký dôkaz o Bigfootovi, resp. o veľkom chlaptom hominidovi, pohybujúcom sa po USA či Kanade, neexistuje. Antropológovia a vedci sa snažili nájsť akékoľvek dôkazy, no neúspešne, ako je uvádzané v archivovanom článku časopisu Eneavour.
Ak by Bigfoot naozaj existoval, museli by po ňom existovať nejaké stopy a teraz nemáme na mysli iba stopy odtlačkov jeho nôh (aj keď aj tie). V ďalších štúdiách odoberali vedci nájdenú srsť či vlasy a tie podrobovali analýzam. Nenašli žiadnu anomáliu a každú vzorku priradili k existujúcemu živočíchovi. Rovnako dopadla aj analýza zbieraných výkalov a ani jeden nezodpovedal neznámemu a nepopísanému živočíchovi.
Ani výskum usmrtených zvierat nepriniesol žiadnu prevratnú novinku a teda, že by bolo zviera zabité nejakým neznámym ľudoopom. Legende o Bigfootovi tiež nepomáha ani to, že opice žijú hlavne v okolí rovníka či subtropickom podnebí a nie v horách severnej Ameriky.
Hlúposť, ktorej ľudia veria a majú ju radi
Bigfoot, aj keď neexistuje, má preukázateľný vplyv na popkultúru. V roku 2018 časopis Smithsosian uviedol, že záujem o Bigfoota nepoľavuje, práve naopak, bol vtedy na historickom maxime. Za všetko hovorí aj nedávny prieskum z roku 2020, podľa ktorého 11 %, teda 1 z 10 Američanov verí, že Bigfoot naozaj existuje.
A neboli by to Američania, ak by takéto niečo nechceli využiť. Po celej krajine Bigfoot inšpiroval viacero inštitúcií, aby po ňom pomenovali svoje festivaly, zábavné parky, maskotov a podobne.
Bigfoot bol dokonca použitý aj v oficiálnych vládnych kampaniach na ochranu životného prostredia. Záujem neutíchal ani počas pandémie COVID-19, pričom sa Bigfoot stal súčasťou viacerých propagačných kampaní zameraných na dodržiavanie sociálneho dištancu a bol označovaný za šampióna v tomto odbore.
V súvislosti s pandémiou a podpory turizmu využil legendu o Bigfootovi tento rok aj štát Oklahoma, ako píše CNN. Zahájila sa oficiálna lovecká sezóna na Bigfoota a bola ponúknutá odmena vo výške troch miliónov dolárov pre toho, kto toto mytologické zviera nájde a podarí sa mu ho živého a bez zranenia vydať úradom. Asi nikoho neprekvapí, že Oklahoma tri milióny nikomu nevyplatila. Zatiaľ.
Nahlásiť chybu v článku