Každoročne v Japonsku bez stopy zmiznú tisícky ľudí. Avšak nie vždy kvôli únosom či iným krutým udalostiam. Jednoducho sa dobrovoľne rozhodnú, že sa chcú vypariť a začať život niekde celkom inde. Existujú dokonca aj firmy, ktoré klientom v tomto procese pomáhajú. Prečo je fenomén džóhacu čoraz viac rozšírený?
Fenomén miznúcich ľudí
Nie vždy je jednoduché zvládať nároky, ktoré na nás kladie život. Občas by bolo jednoduchšie zaliezť niekam a tváriť sa, že všetky problémy na chvíľu zmizli. Japonsko však ponúka inú alternatívu. Môžete sa jednoducho pobaliť a zmiznúť tak, že vás už nikdy nikto nenájde. V Japonsku sa tomuto hovorí džóhacu, teda „fenomén miznúcich ľudí“. Slovo džóhacu znamená doslova „vypariť sa“, píše portál SKDesu.
Existujú dokonca aj firmy, ktoré sa zameriavajú na pomoc ľuďom, ktorí túžia bez stopy zmiznúť. Samozrejme, nie je to celkom lacná záležitosť. V dnešnom svete však nie je jednoduché zahladiť za sebou všetky stopy tak, aby vás už nikdy nenašli priatelia, zamestnávateľ a dokonca ani najbližší príbuzní, informuje News NCR.
Tieto firmy ale dokážu človeku zariadiť nový život a „odstrániť“ ten predchádzajúci tak dokonale, že ho nenájde ani skúsený detektív. Zdá sa, akoby dotyčná osoba jedného dňa proste celkom prestala existovať. Občas sa vo filmoch stáva, že človek odíde z domu do práce tak, ako dovtedy každý deň. Neberie si so sebou batožinu, nerozlúči sa s rodinou, jednoducho odíde z domova a už sa nikdy nevráti.
Ročne zmiznú tisícky ľudí, mnohí sa už nikdy nenájdu
Ako sa však dozvedáme z portálu ISSU, ročne takto zmiznú tisícky ľudí. V roku 2019 sa podľa štatistík v Japonsku vyparilo najmenej 87 000 osôb. Rok predtým bolo toto číslo ešte vyššie (aj keď nie vždy sa dá povedať, či človek zmizol z vlastnej vôle, alebo sa stratil kvôli ochoreniu, ktoré ovplyvnilo jeho úsudok, napríklad kvôli demencii). Ako však píše portál News on Japan, Združenie na podporu pátrania po nezvestných osobách predpokladá, že o mnohých zmiznutých ľuďoch sa ani nevie, finálne číslo by teda mohlo byť ešte vyššie. A časť ľudí sa napokon vždy podarí nájsť (najmä v prípade, ak zmiznutie nebolo dobrovoľné).
Samozrejme, rodiny po celom svete majú svoje tajomstvá, nielen v Japonsku sa ľudia zo dňa na deň rozhodnú kompletne opustiť svoj starý život a začať nový niekde inde. Práve tu sa však tento jav vyskytuje najčastejšie a má dlhú históriu. Už pred desiatkami rokov sa používal pojem kamikakuši – taktiež popisoval ľudí, ktorí bez stopy zmizli, no verilo sa, že ich pred zrakmi blízkych niekam schovali bohovia. Ak sa človek vrátil, vždy mal údajne na sebe nejakú stopu, ktorá bola dôkazom toho, že bol skrytý práve bohmi.
Svoje o tom vie Kazuko, ktorá sama s celou svojou rodinou takpovediac zmizla pred 40 rokmi. Bola práve v poslednom ročníku vysokej školy a otčim jej mal pomôcť nasťahovať zopár vecí do nového bytu neďaleko univerzity. Netušila, že skôr, ako jej pomohol presťahovať sa do nového bytu, predal otčim dom, v ktorom dovtedy žili, ako aj auto. Kazuko, jej mama a nevlastný otec sa potichu presťahovali do inej časti mesta a s príbuznými, s ktorými sa dovtedy stýkali, celkom prerušili kontakt. Niekedy totiž miznú nielen jednotlivci, ale dokonca aj celé rodiny. Tomuto fenoménu sa hovorí yonige.
Príčiny zmiznutí sa rôznia
Prečo sa jednotlivci, ale občas aj celé rodiny znenazdajky rozhodnú opustiť svoj doterajší život a začať nanovo? Podľa ISSU sa príčiny rôznia. Niektorých k tomu prinúti nezvládnuté skúškové obdobie v škole alebo strata zamestnania a následná finančná neistota. Japonsko je známe pracovnou morálkou.
Nie je výnimkou, že ľudia bez oddychu pracujú takmer neustále, deň voľna majú len párkrát do roka, pracujú dokonca aj počas víkendov či sviatkov. V extrémnych prípadoch sa môže človek prácou vyčerpať natoľko, že sa upracuje na smrť. Tomuto fenoménu sa hovorí karoši a pred časom sme už o ňom písali. Pri takomto pracovnom tempe a vysokých očakávaniach sa preto niet čo čudovať, že sa človek radšej vyparí, akoby mal čeliť pocitu zahanbenia.
Ďalších zas z domova vyženú vážne choroby, rodinné problémy či domáce násilie. V niektorých prípadoch za to môže sexuálny škandál či iný incident, ktorý môže človeku privodiť pocit zahanbenia, informuje TIME. Ak sa niekto rozhodne zmiznúť, môže sa o to pokúsiť aj sám. Jednoduchšie je však za to zaplatiť spoločnosti, ktorá sa o všetko postará. V Japonsku sa im hovorí Yonige-Ya. Podľa portálu News on Japan mali tieto firmy pôvodne trochu iný účel, ľuďom pomáhali uniknúť pred úžerníkmi, od ktorých si vzali pôžičky a nedokázali sa ich zbaviť. V súčasnosti však tvoria veľkú väčšinu klientov ľudia, ktorí sú doma týraní a nevidia iný spôsob, ako pred násilím uniknúť.
Na novom mieste je pre človeka všetko pripravené
Samozrejme, Yonige-Ya nie sú obyčajní „sťahováci“. Na novom mieste pripravia človeku bydlisko a zariadia aj úradné záležitosti. Napríklad, postarajú sa o úradnú zmenu adresy, ako aj o to, aby ostala nová adresa (ako aj ďalšie údaje) v utajení. Ak má človek deti, ktoré berie so sebou, nájdu aj vhodnú škôlku a školu. A čo je snáď najdôležitejšie, zabezpečia, aby sa človek mohol nebadane, bez hurhaja vypariť. V deň, na kedy je zmiznutie naplánované, počkajú, kým partner odíde do práce. Následne expresne rýchlo všetko potrebné pobalia do škatúľ a odvezú osobu na nové miesto bydliska.
Tu však ich práca nekončí. V prípade potreby pomôžu vybaviť rozvodové papiere či ďalšie úradné záležitosti. Zmiznutej osobe okrem toho neustále radia, čo robiť, aby ju naozaj už nikto z predchádzajúceho života nikdy nenašiel. Ako píše TIME, cena takýchto služieb je rôzna. Závisí od toho, koľko vecí so sebou človek berie, ako ďaleko sa sťahuje alebo od toho, či sa sťahovanie odohráva pod rúškom noci. Ceny sa však zvyčajne pohybujú v priemere od 450 do 2 600 dolárov. Yonige-Ya však za žiadnych okolností nepomáhajú kriminálnikom, ktorí sa takýmto spôsobom snažia uniknúť pred spravodlivosťou.
Často po takto zmiznutých ľuďoch nepátra ani polícia, veď človek predsa odišiel zámerne a z vlastnej vôle. Rodina môže požiadať o pomoc súkromného detektívna, avšak šanca, že človeka nájde, je minimálna, a to aj vďaka mimoriadne prísnej ochrane osobných údajov. Banka, imigračné či ďalšie úrady nie sú ochotné sprístupniť informácie dokonca ani vtedy, ak človek zomrel.
A čo sa stane, ak si to človek rozmyslí? Môže sa stať, že mu príbuzní či priatelia predsa len začnú chýbať a chcel by sa vrátiť k svojmu predchádzajúcemu životu. To sa však vo väčšine prípadov džóhacu nestane, opäť kvôli možnej hanbe. Predstavte si, že sa na celé mesiace či roky vyparíte a zrazu sa vrátite. Také niečo sa rodine vysvetľuje skutočne ťažko.
Nahlásiť chybu v článku