Facebook: unsplash.com

To, či naozaj existujú sa nedá dnes s určitosťou tvrdiť. Sú však horúci kandidáti, ktorých by sme mohli považovať za potenciálne možné ľudské feromóny.

Ich prítomnosť sa preukázala u všetkých živočíchov okrem ľudskej rasy a sú neoddeliteľnou súčasťou chemickej komunikácie, hovorí slovenský chemik Peter Szolcsányi. 

Ľudia sa navzájom priťahujú nielen fyzicky a psychicky, ale aj na základe vôní. Čuchová preferencia hrá v partnerskom živote dôležitú úlohu a mnohí predpokladajú, že za to môžu feromóny. Avšak, sú naozaj skutočné?

Ako uvádza portál Psychology Today, pojem feromóny sa spája s rokom 1959, keď ho ako prví spomenuli nemecký biochemik Peter Karlson a švajčiarsky entomológ Martin Lüscher. Slovo feromón pochádza z gréčtiny a vo voľnom preklade by sme ho mohli opísať ako „nosič vzrušenia“. Je dokázané, že u živočíchov zvieracej ríše sa naozaj vyskytujú, avšak poznatky, ktoré sa týkajú ľudí, už také jasné nie sú.

Niektorí sa domnievajú, že sa feromóny nachádzajú v ľudských sekrétoch. Môže ísť o moč, spermie, vaginálny sekrét, materské mlieko i ľudský dych. Iní tieto tvrdenia vyvracajú a hovoria o reklamnom ťahu. Aká je skutočnosť a kde sa nachádza pravda?

Foto: unsplash.com

„Zatiaľ nevieme, či naozaj existujú. Je pravda, že sú horúci kandidáti, ktorí majú prejavy a vlastnosti na to, aby sme ich mohli považovať za potenciálne možné ľudské feromóny,“ tvrdí slovenský chemik Peter Szolcsányi. Rovnako dodáva, že z množstva molekúl boli identifikované dve konkrétne, ktoré produkuje ľudské telo.

Feromóny sú neoddeliteľnou súčasťou chemickej komunikácie živočíchov

Na základe jeho tvrdení existuje predpoklad a dôvod domnievať sa, že feromóny môžu naozaj existovať. Ich prítomnosť sa preukázala u všetkých živočíchov, okrem ľudskej rasy a sú neoddeliteľnou súčasťou chemickej komunikácie. Tá je u živočíchov kľúčová. „Bolo by prekvapujúce, keby u ľudí neexistovali,“ hovorí chemik. Ako sám Szolcsányi tvrdí, nie je zatiaľ dokázané, že to, čo vedci predpokladajú, musí byť aj skutočne pravdivé.

Momentálne neexistuje žiadny dôkaz o tom, či to tak v skutočnosti je, alebo ide iba o dohady zo strany vedcov.

„Vtip je v tom, že u drvivej väčšiny živočíchov je to tak, že majú čuchový vnem oddelený od feromonálnej komunikácie,“ prezrádza. Klasické vône, ktoré sprostredkúvajú molekuly bez feromonálneho charakteru, vnímajú živočíchy čuchovým epitelom, ktorý máme aj my.“

Rozpor nastáva práve pri feromónoch. Ako príklad môžeme použiť hlodavcov, ktorí zachytávajú feromóny separátnym orgánom. Ten sa nachádza rovnako v nose. „Nejde však o spomínaný čuchový epitel, ale o vomeronazálny orgán alebo Jacobsonov orgán. Jeho receptory sú citlivé výlučne na molekuly feromonálnej povahy,“ dopĺňa Szolcsányi.

Foto: pixabay.com

U dospelého jedinca sa zatiaľ anatomicky nepodarilo nájsť štruktúru, ktorá by dokázala vnímať a zachytávať feromóny. Szolcsányi dôrazne upozorňuje, že ide len o dospelých jedincov. Zistilo sa, že u embrya sa vyvíja niečo, čo by mohlo byť potenciálnym zárodkom vomeronazálneho orgánu. Po pôrode však atrofuje.

Szolcsányi hovorí, že to môže znamenať len nasledovné – buď dospelí ľudia žiadny vomaronazálny orgán nemajú a ľudské feromóny neexistujú alebo potom existuje iný orgán, ktorý deteguje feromóny, len o ňom zatiaľ nevieme. Existuje však aj tretia možnosť, a to, že feromóny vnímame čuchovým epitelom a na ich rozpoznávanie nepotrebujeme žiadny extra orgán.

„Avšak, ktorá z týchto možností je pravdivá, vám zatiaľ nikto s určitosťou nepovie,“ dodáva na záver.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )