Foto: Archív Peter Szolcsányi, Unsplash.com

Diverzitu DNA dokážeme rozlíšiť pomocou receptorov čuchu. Vône a pachy hrajú v našich životoch dôležitú, no nedocenenú úlohu.

Je úplne prirodzené, že každému sa páči niečo iné. Všetci máme iné fyzické preferencie, ale aj tie sú geneticky podmienené. 

Peter Szolcsányi je chemik, ktorý vyučuje na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Vo svojej vedeckej činnosti sa zaoberá organickou chémiou a ako on sám tvrdí, chémiu lásky má „len“ načítanú.

V živote sa bežne stáva, že sa stretávame s množstvom ľudí, ktorých prirodzená vôňa nás priťahuje alebo, naopak, odpudzuje. Ako funguje ľudská sympatia, prečo nás priťahujú tí ľudia, ktorí nás priťahujú a ako ovplyvňuje vôňa náš intímny život, prezradil slovenský chemik.

V rozhovore sa dočítate:

  • Prečo nás niekto priťahuje
  • Ako nám ľudské pachy a vône ovplyvňujú každodenný život
  • Ako sa čuchová kompatibilita mení v priebehu života
  • Prečo môže nastať situácia, že vám po vysadení antikoncepcie prestane voňať váš partner

Ako vplýva chémia na každodenný život?

Všetko s ňou súvisí.

Aký je biologický dôvod tohto tvrdenia?

Každá emócia, ktorú človek pociťuje, je produktom mozgovej biochémie. Molekuly, ktoré sa zúčastňujú na konkrétnych reakciách, sú v drvivej väčšine organické zlúčeniny. Všetko, čo vidíme, cítime, vnímame, počujeme či zažívame, sú konkrétne chemické reakcie.

Keď sa zameriame výlučne na ľudskú sympatiu, z čoho pramení túžba byť s niekym?

Pocity, ktoré v nás vyvolávajú tieto túžby, sú výsledkom evolučného vývoja. Ide o to, že každý živý organizmus sa chce čo najúspešnejšie reprodukovať. Laicky to znamená, mať čo najviac potomkov a preniesť čo najviac génov do ďalšej generácie.

Takže sme si príťažlivosť zidealizovali a hľadáme v nej to, čo v nej nie je?

Niekomu to môže pripadať plytké a bez vznešeného motívu. Naopak, pre mňa je to fascinujúce. Za milióny rokov biochemickej a biologickej evolúcie sa vyvinul fenomenálny mechanizmus, ktorý zabezpečuje, že sa živé organizmy replikujú. Avšak, je pravda, že ľudia si do tohto systému vniesli aj sociálne väzby, spoločenské predsudky, konvencie či kultúrne nánosy. Toto všetko je len snahou modifikovať veľmi silnú biologickú podstatu.

Foto: pixabay.com

Triviálna otázka, ale dá sa určiť, prečo sa nám niekto páči? Existuje na to vysvetlenie?

Dôvodov môže byť milión, ale na začiatku je nám človek vizuálne sympatický. Je úplne prirodzené, že každému sa páči niečo iné. Všetci máme iné preferencie, ale aj tie sú geneticky podmienené. Človek, keď stretne druhého jedinca, vie v priebehu pár sekúnd povedať, či sa mu páči, alebo nie. Fyzická príťažlivosť je vo vzťahu nevyhnutná, avšak nie dostačujúca.

Je samozrejmé, že okrem fyzickej príťažlivosti musí byť vo vzťahu aj duševná kompatibilita. Čo ďalšie hrá dôležitú rolu vo vzťahu?

Keď sa zbližujeme a začíname s druhým človekom „fungovať“, cítime jeho vôňu. Vďaka nervovej sústave okamžite vieme zistiť, či nám je táto vôňa príjemná, alebo nie. Zistilo sa, že ženám veľmi často voňajú muži, ktorí majú genetickú informáciu v nejakej časti DNA značne odlišnú.

Prečo je dôležité, aby sa našli jedinci, ktorí majú odlišnú DNA?

Mnohí vedci si myslia, že príroda to zabezpečila tak, aby sa stretli najvhodnejšie typy na splodenie zdravého potomka. Keď sa stretnú dvaja so vzájomne odlišnou DNA a splodia potomka, ten by mal byť, podľa výskumov, najviac životaschopný.

Foto: pixabay.com

Takže diverzitu DNA dokážeme rozlíšiť pomocou receptorov čuchu?

Áno. Predstavte si, že ja niečo vylúčim. Tá molekula sa dostane do vzduchu, následne sa šíri a potom ju niekto vdýchne. V nose sa nachádzajú receptory. Sú ako zámky a kľúče. Receptory v nose sú zámok a molekula, ktorá letí vzduchom, to je kľúč. Otázkou však je, či máte správny kľúč do správneho zámku.

Ľudia nám voňajú vtedy, keď sú naše receptory chemicky „nadizajnované“ tak, že zachytia molekulu, ktorá u nás v mozgu spustí biochemickú kaskádu. Všetko začína a končí na molekulách.

Vôňa je teda veľmi podstatným elementom vo vzťahu. Ovplyvňuje ženský cyklus jej vnímanie?

Samozrejme. Drvivej väčšine žien, ktoré ovulujú, voňajú takí muži, ktorých DNA je v istých úsekoch imunitného systému najviac odlišná. Ide o biologický pud a inštinkt, ktorý nie je záväzný. Žena si nemusí vybrať muža len na základe vône. Spadajú do toho aj iné sociálne a fyzické faktory. Opačná vec sa deje, keď má žena menštruáciu alebo používa hormonálnu antikoncepciu. Zistilo sa, že v takýchto prípadoch sa ženám menia čuchové preferencie.

Ženy, ktoré majú menštruáciu alebo užívajú hormonálnu antikoncepciu, „nemôžu“ otehotnieť, a preto takýmto ženám voňajú muži, ktorých DNA im je najviac podobná. Kde je pravda, nevieme, ale dávalo by zmysel vysvetlenie, že keď je žena tehotná alebo si jej telo myslí, že je tehotná kvôli dôsledku antikoncepcie, nehľadá si partnera, s ktorým by mohla plodiť potomkov, ale takého, ktorý sa o ňu postará.

V rozhovore pre Denník N ste uviedli, že je bežné, ak žene po vysadení hormonálnej atikoncepcie prestane vonať jej partner. 

Môže to nastať i pri ženách s menopauzou. Aj v tomto prípade ide o hormonálne zmeny, ktoré sa dejú v ženskom tele a dokážu ovplyvniť vnímanie partnerovho pachu. Zníženie testosterónu u mužov sa môže rovnako odzrkadliť na ich vôni.

Avšak, nie je to len ženská vec. Takisto aj muži prežívajú andropauzu (mužský ekvivalent menopauzy – pozn. red.), takže rovnaká vec môže nastať aj u pánov. Pachovú kompatibilitu ovplyvňujú okrem hormónov aj iné faktory, ako napríklad strava, fajčenie alebo konzumácia alkoholu.

Foto: pixabay.com

Môže nám niekto nevoňať, no i napriek tomu nás priťahovať?

Určite áno, ale treba sa opýtať samého seba, čím nás potom daný človek priťahuje. Zoznamovanie online je v súčasnosti bežná vec a človek nám môže byť sympatický. Keď sa však fyzicky stretneme a objímeme, môže sa stať, že sa nám pach druhého človeka nepáči, dokonca nás až odpudzuje. Vtedy sa udeje to, že fyzická sympatia je odrazu konfrontovaná čuchovou nekompatibilitou. Vtedy sa už musí rozhodnúť každý sám za seba, či sa mu daný človek bude páčiť aj naďalej.

V podcaste Evelyn a Petry Polnišovej ste uviedli, že v prírode sa to vyvinulo tak, že homo sapiens, ale aj zvieratá sa pária na základe čuchovej kompability. Dá sa teda povedať, že je v ľuďoch stále zakotvené „živočíšno“?

Živočíšno sa v nás nachádza stále. Keď sa stretnú v parku psy, ako prvé sa ovoňajú. Čuch im slúži namiesto reči. Práve cez pach si odkomunikujú svoj status, zdravotný stav a vnímavosť na fyzický kontakt. Rovnako aj ľudské telo vyplavuje signálne molekuly. Nimi dávame okoliu najavo, kto sme ako biologický organizmus a v akej sme kondícii.

Tvrdíte teda, že vône podmieňujú vzťahy.

Áno, je to tak. Málokto si to uvedomuje, ale v blízkom okolí máme všetci ľudí, ktorí nám voňajú. Aj svojim blízkym, ako napríklad rodičom alebo partnerovi poviete, aby si dali žuvačku, keď im zapácha dych. Poviete im to, pretože nechcete, aby ste s nimi mali spojený negatívny vnem. Cudziemu človeku to nepoviete, od neho jednoducho odídete.

Foto: Unsplash.com

Ako sú na tom v súčasnosti výskumy na danú tému? Vieme o nej dostatočné množstvo informácií alebo sme len na začiatku poznania?

Vieme zatiaľ veľmi málo. Navyše, ja sa ňou profesne nezaoberám, všetko viem len preto, lebo to mám načítané. Sám seba považujem za informovaného laika, ale som chemik, molekuly sú mi blízke a snažím sa im hlbšie porozumieť. Najviac ma na tom baví, že bežné veci, ktoré zažívam, sa dajú vysvetliť prostredníctvom molekúl a ich reakcií.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )