Aj napriek tomu, že sa človek dostal na Zemi už takmer všade, stále ostáva veľa miest, na ktoré ešte ľudská noha nevkročila. Tieto územia  sú často veľmi odľahlé a neprístupné, nachádzajú sa v náročných terénoch a často aj v nehostinnom klimatickom podnebí. Jednou z takýchto odľahlých a extrémne neprístupných lokalít sú aj stolové hory nachádzajúce sa v horách na hraniciach povodia Amazonky vo Venezuele. Najnovšia expedícia sa teraz dostala do týchto stolových hôr a to, čo tam našli, im vyrazilo dych.

Venezuelské stolové hory, nazývané tiež tepui, sú veľmi ťažko prístupné. Okrem toho, že sa nachádzajú v odľahlých končinách, dostať sa na ne je poriadne náročné. Niektoré sú vysoké až 3000 metrov a je to prakticky kolmý útes, po ktorom vyliezť je nemožné. To ale znamená, že ekosystém stolovej hory je po tisícročia v izolácii od okolia, a tak jeho vývoj môže byť zásadne odlišný a tým pádom pre vedcov aj veľmi zaujímavý.

Speleológ Francesco Sauro z Bolonskej univerzity je vedúcim expedície, ktorá absolvovala 40-dennú študijnú cestu s cieľom preskúmať tunely a jaskynné systémy niektorých stolových hôr vo Venezuele.

Úplné výsledky budú spracované až na jeseň tohto roka, no Sauro opisuje jaskyne ako „z úplne iného sveta“ alebo ako „ostrovy stratené v čase“.

Tieto ekosystémy, aj keď sú blízko seba, sa vzhľadom na neprístupnosť vyvíjali izolovane, preto je výskum tak veľmi pozoruhodný, a ani skúsení odborníci nedokážu odhadnúť, čo sa dá v takom prostredí nájsť. Vedci dúfajú,

že v odobratých vzorkách nájdu unikátne druhy organizmov, ktoré ešte neboli nikým popísané. Jaskyne sú plné podivne tvarovaných kvapľov, na ktorých žijú kolónie mikroorganizmov, z ktorých tím odoberal vzorky.

Vedci chcú pochopiť ako sa vyvíjal život v týchto tajomných a veľmi izolovaných prostrediach, preto budú v expedíciách pokračovať. A podľa predbežných štúdií, ktoré majú k dispozícii, sa ukazuje, že vedeckému tímu sa podarilo nájsť nezaradené typy baktérií, čo ich veľmi motivuje v ďalšom pátraní.

Je fascinujúce, že napriek moderným technológiám, satelitným a rôznym iným monitorovacím systémom existujú na svete ešte stále takéto miesta, o ktorých prakticky nič nevieme. Takéto druhy expedícií majú veľký význam v tom, že vďaka ním dokážeme opäť o trochu lepšie pochopiť zákonitosti prírody a mechanizmy evolúcie. A aj keď miest, kde ľudská noha ešte nevkročila stále ubúda, potrvá ešte dlhé roky, kým človek podrobne zmapuje úplne všetky oblasti na našej planéte.