Foto: Profimedia

Dokáže detektor lži naozaj odhaliť, či človek hovorí pravdu alebo klame?

Iste ste sa s tým vo filmoch stretli už aj vy. Vyšetrovatelia pripoja podozrivú osobu k detektoru lži a ten ukáže, či človek klame, alebo nie. Forenzný psychiater ale vysvetľuje, že to v skutočnosti nie je také jednoduché.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ako je to s detektorom lži v skutočnosti?

44-ročný Sohom Das je forenzný psychiater pôsobiaci v Londýne. Je tiež tvorcom obsahu na YouTube. Ako píše web Mail Online, venuje sa tam rôznym témam súvisiacim s duševným zdravím a trestnou činnosťou. Osobne posúdil stovky pacientov vo väzniciach, na zabezpečených uzavretých psychiatrických oddeleniach a na súdoch po celom Spojenom kráľovstve.

V jednom zo svojich videí sa rozhodol venovať sa otázke, ako funguje detektor lži, teda polygraf, a do akej miery je v skutočnosti efektívny. Niektorí ľudia a organizácie tvrdia, že polygrafické testy môžu mať veľmi vysokú mieru presnosti, pokiaľ ide o preukázanie, či je niekto klamár. Polygrafy však začiatkom roku 2000 v oblasti odhaľovania klamstiev do značnej miery upadli do nemilosti.

Foto: Federal Bureau of Investigation, Public domain, via Wikimedia Commons

Polygrafické testy merajú prejavy rozrušenia spôsobeného strachom (napríklad potenie), ktorý osoba pociťuje počas odpovedania na kľúčové otázky. Myšlienka, že tieto prejavy sa počas klamania menia, je založená na predpoklade, že úzkosť v súvislosti s klamstvom narastá v dôsledku strachu klamára, že bude prichytený.

Pred súdom ako dôkaz neobstojí

Hlavným problémom polygrafických testov je, že nie sú presné a merajú len úzkosť. No to, že človek je úzkostný, neznamená, že klame. Polygraf meria reakcie, ako sú zmeny kožnej vodivosti, pulzovej frekvencie, krvného tlaku a dýchania, zatiaľ čo sú subjektu kladené otázky. Pomocou niekoľkých snímačov pripevnených na tele má zariadenie na základe fyziologických zmien určiť, či osoba hovorí pravdu.

Foto: Profimedia

Výrazná zmena v akomkoľvek vzorci, známa aj ako „konflikt odpovedí“, je podľa niektorých považovaná za znak toho, že osoba klame. Výskumníci ale tvrdia, že to nedokazuje, že niekto klame, pretože klamári nemusia nevyhnutne vykazovať výraznejšie známky rozrušenia pri odpovedaní na nepríjemné otázky. Okrem toho ľudia, ktorí hovoria pravdu, môžu byť pri odpovedaní na otázky znepokojení a rozrušení zo samotnej situácie, nie z toho, že klamú.

To znamená, že fyziologické zmeny nemusia byť nevyhnutne spoľahlivým ukazovateľom podvodu. V dôsledku toho sa polygrafické testy nemôžu používať ako dôkaz pred trestným súdom a na základe výsledkov nemôže byť človek uväznený. Detektor lži však niekedy používajú orgány činné v trestnom konaní. Nie každý vie, že testy nie sú presné a ich výsledky pred súdom neobstoja. Používajú sa preto ako nástroj na vyvíjanie nátlaku na páchateľa, aby sa priznal.

Uložiť článok

Najnovšie články