Stavba Stonehenge už stovky rokov púta pozornosť ľudí, vedcov nevynímajúc. Pre niekoho ide len o hromadu veľkých balvanov poukladaných na sebe do kruhu. Pre historikov i výskumníkov ide ale o cenný artefakt, ktorého záhadu sa dodnes riadne nepodarilo rozlúsknuť. Jeden z univerzitných profesorov však riešenie, na čo mohol Stonehenge v staroveku slúžiť, zdá sa, našiel. 

Možno sa mýli, možno nie, no výskumu Stonehenge profesor Timothy Darvill venoval niekoľko rokov svojej kariéry. A teraz si myslí, že sa mu podarilo dať dokopy celkom rozumné vysvetlenie, na čo kamenný komplex nachádzajúci sa na Salisburskej pláni neďaleko mesta Amesbury slúži. Svoje zistenia dokonca aj publikoval v odbornej štúdii uverejnenej vo vedeckom časopise Antiquity. O teórii informoval portál spravodajskej stanice CNN.

Staroveký kalendár?

Ako Darvill vo svojom výskume tvrdí, Stonehenge bol postavený z dvoch druhov kameňov. Menšie monolity pochádzajú z okolia Walesu a na miesto, kde známa stavba stojí, boli dovezené a vztýčené pred 5-tisíc rokmi. Väčšie kamene – sarseny – boli na Stonehenge ale privezené o niekoľko storočí neskôr. Prečo, na to vysvetlenie (zatiaľ) nemá.

Skúsený profesor však ponúkol svoju teóriu k desiatkam ďalších, v ktorej vysvetľuje, na čo mohol Stonehenge v minulosti slúžiť. Už dlhšie vedecká obec špekuluje, že išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o miesto, ktoré bolo dejiskom rôznych pohanských rituálov. Darvill tvrdí niečo iné.

Profesor vychádzal zo staršieho výskumu, v rámci ktorého skupina odborníkov zistila, že všetkých 30 veľkých sarsenových kameňov pochádzalo z rovnakej oblasti a do stavby boli zakomponované počas rovnakého obdobia. Ako Darvill vo svojej práci vysvetlil, vzhľadom na svoj rovnaký pôvod zrejme majú fungovať ako jeden celok. Tridsať vzpriamených kameňov teda podľa neho môže predstavovať jednotlivé dni v mesiaci. Dvanásť takýchto mesiacov by dohromady dalo 360 dní. Kde je ale zvyšných 5 dní kalendárneho roka? Aj na toto má Darvil vysvetlenie.

Súčasťou Stonehenge je totiž aj skupina trilitov, ktoré sú v stavbe usporiadané do tvaru akejsi podkovy. A práve tieto by mohli predstavovať ďalších 5 dní, čím by bol kalendár na celý rok kompletný. Darvill zároveň pripomenul, že os miesta je tiež prispôsobená letnému a zimnému slnovratu, čo má jeho tvrdenie, že Stonehenge bol vlastne obrovský kalendár, potvrdzovať.

Teória má podľa iných veľké medzery

Samozrejme, tak ako ktorákoľvek iná teória, aj tá najnovšia sa stretla s kritikou jeho kolegov. Vedúci výskumného projektu Kamene Stonehengeu a profesor Archeologického ústavu univerzity College London, Mike Parker Pearson, hovorí, že Darvillova teória je pritiahnutá za vlasy a ignoruje niekoľko ďalších kameňov. Tie Darvill údajne zámerne do svojho výskumu neuviedol, pretože inak by mu počet dní v roku nesedel.

Pozri aj:

Vyše 15-tisíc žiaroviek v Opere každý rok vymenia: 10 vecí, ktoré ste nevedeli o Sydney