trends.cmf-fmc.ca

/ 64 / Stella
Ako sa s nami náš mozog zahráva?

Náš mozog rozhoduje o všetkom. O tom, ako vnímame všetko okolo nás, ale i o tom, ako na rôzne podnety zareagujeme. Vplýva na naše rozhodnutia a opatrne nás vedie cez hmlu, ktorá je okolo každého jedného z nás. Občas nás však vie aj pekne oklamať. To, čo častokrát berieme ako pravdu, môže byť v skutočnosti len výplod nášho prešibaného mozgu. 

Významové presýtenie

Už ste niekedy zopakovali slovo niekoľkokrát za sebou a napokon ste zistili, že vám prestalo dávať zmysel? Ak sa vám to už niekedy stalo, nebojte sa – vedci tento jav študovali a nazvali ho „významové presýtenie“. Štúdie zistili, že ak si opakujete slovo, váš mozog sa stráca a vy si dokonca začnete pliesť význam tohto slova. Ak hovoríte určité slovo (napríklad pero), váš mozog si o tomto slove začne nachádzať rôzne významové informácie a začne si ich spájať dohromady. Avšak, ak opakujete niekoľkokrát toto slovo v rýchlom tempe, váš mozog sa stáva menej schopným si všetky tieto informácie spojiť dohromady.

Vedci však našli aj praktické využitie týchto informácií. Požitím významového presýtenia v kontrolnom prostredí dokázali pomôcť tým, ktorí koktali a v jednom prípade dokonca dokázali pomôcť človeku, ktorý trpel koproláliou, nekontrolovateľným nadávaním častokrát spojeným aj s Tourettovým syndrómom.

pixabay.com

Periférna teória emócií

Povedzme, že ste sa konečne rozhodli vyraziť stanovať. Vychutnávate si krásny deň plný turistiky, rybačky a na konci dňa si chcete odpočinúť vo svojom stane. Avšak, keď sa ráno zobudíte, uvedomíte si, že vo vašom stane je medveď. Určite viete, že prvou vecou, ktorú by ste cítili by bol strach, ktorý by viedol k zrýchlenému tepu. Ale znova, aj pri tom by vás oklamal mozog.

Podľa teórie Jamesa Langea fungujú emócie opačne. Jeho periférna teória hovorí, že keď uvidíte medveďa, vaše srdce začne biť rýchlejšie a až potom vám váš mozog povie, že sa máte báť. Tí, ktorí študujú emócie hovoria, že doteraz túto teóriu nedokázali vyvrátiť, hoci niektorí z nich veria, že emocionálne reakcie sú viac ako len slučka.

pixabay.com

Pieseň, ktorú nedokážete dostať z hlavy

Už ste niekedy mali vo svojej hlave pieseň, ktorú ste hodiny niekedy aj dni nevedeli dostať z hlavy? Nuž teraz má tento stav aj svoje vlastné meno a to „earworm“. Určite si spomeniete na jeden verš každej chytľavej piesne, ktorá vám v mozgu uviazla, aj keď nepoznáte ich zvyšky. Po spievaní prvého verša sa váš mozog pokúša spomenúť si na ďalší, aj keď ho nepozná. Pretože sa váš mozog rád vracia k nedokončeným myšlienkam, zasekne sa v slučke, kde sa neustále pokúša dokončiť celú pieseň.

Ako sa tohto chrobáka zbaviť? Vedci prišli na to, že zbaviť sa tohto chrobáka viete len kognitívnou činnosťou, ktorá nie je jednoduchá. Navrhujú preto napríklad riešenie rôznych anagramov alebo čítanie románu.

pixabay.com

Morálne rozhorčenie

Mnohí z nás majú vlastný názor na témy ako sú kanibalizmus alebo incest, pričom väčšina z nás ich považuje za morálne nesprávne. Vedci však zistili, že keď sa na tieto otázky pýtajú, mozgy väčšiny ľudí nie sú schopné prísť s vhodnou odpoveďou, hoci toto správanie berieme ako tabu. Tento jav sa označuje ako morálne rozhorčenie. Morálne rozhorčenie nastáva vtedy, keď nás otázka zasiahla príliš hlboko a my sme nedokázali prísť na to, prečo sa tak cítime.

Jeden zo scenárov popísal niekoho, kto pracoval s telom, ktoré malo byť spopolnené, avšak ten niekto si kúsky tohoto tela zobral domov preto, aby ich mohol zjesť. Ten niekto si toto mäso dôkladne umyl, aby ho zbavil všetkých chorôb. Ďalší scenár popisoval brata a sestru, ktorí sa rozhodli, že ich dovolenka bude divoká, avšak že pri tom použijú ochranu. Vedci sa účastníkov opýtali, čo títo ľudia urobili nesprávne a potom ich požiadali, aby im svoje názory vysvetlili. Vedci zistili, že ľudia boli presvedčení o tom, že toto správanie bolo nemorálne, avšak nevedeli sa o týchto témach zhovárať. Výskum ešte nevysvetlil, prečo k tejto reakcii dochádza, avšak vedci si myslia, že tento fakt vychádza z nášho presvedčenia voči veciam, ktoré sú, a ktoré nie sú morálne správne.

pixabay.com

Efekt GPS

Spoliehate sa na svoje GPS? Dokonca ho používate aj keď trasu poznáte? Ak áno, možno sa zamyslíte a budete ho používať menej. Ukazuje sa, že používanie GPS je jednoduchý spôsob, ako ľudia získavajú falošný pocit bezpečia a schopnosť orientácie sa v priestore. Ešte horšie je však to, že niektorí vedci veria, že ak nevyužívame naše priestorové schopnosti pravidelne, môže to viesť k vyššiemu riziku demencie. Vedci tvrdia, že by sme mali GPS používať len vtedy ak trasu skutočne nepoznáme.

Využívanie priestorových schopností spôsobuje, že naše mozgy sú viac silnejšie a odolnejšie voči vonkajším vplyvom. Londýnski taxikári musia prejsť mimoriadne prísnym tréningom, aby sa naučili trasy, kde je zahrnutých 25 tisíc ulíc. Vedci, ktorí študujú londýnskych taxikárov tvrdia, že u tých, ktorí absolvujú tento tréning, zaznamenávajú v mozgu veľký nárast šedej hmoty.

pixabay.com

Senzorická strata

Tento jav asi často nezažívate, ale ak sa to stane, začnete vidieť veci, ktoré vám nebudú dávať zmysel alebo budete počuť divné zvuky, ktoré vás budú znepokojovať. Vedci položili skúšobné predmety do anechoickej miestnosti, komory navrhnutej na zablokovanie hluku a svetla. Cieľom tohto experimentu bolo zistiť, či ľudia halucinujú, keď sú zbavení senzorického vstupu.

Ľudia hlásili, že vidia tvary a tváre a niektorí mali dokonca aj čuchové halucinácie. Vedci tento fakt vysvetľujú tak, že ak je náš mozog zbavený senzorického vstupu, stáva sa okamžite zmäteným. Výsledkom je to, že začína vytvárať rôzne halucinácie.

pixabay.com

Sympatická bolesť

Už ste niekedy počuli o niekom, kto sa nejako zranil a vy ste mali rovnaké skúsenosti? Toto je sympatická bolesť. Vedci, ktorí tento fakt študovali, používali MRI stroje, pomocou ktorých testovali mozgy subjektov pri pohľade na tváre s určitými výrazmi a na ich samotné výrazy. Zistili, že mozog vykazuje v oboch prípadoch rovnakú aktivitu.  Časť mozgu, ktorá je za tento fakt zodpovedná, sa nazýva „zrkadlová oblasť“ a vedci sa domnievajú, že máme niečo, ako zrkadlové neuróny, ktoré sú zodpovedné za vytváranie sympatickej reakcie. Ľudia sú prinútení k tomu, aby si mysleli, že máme rovnaké veci ako ostatní – v podstate je to veľmi silná verzia inštinktívnej empatie.

pixabay.com

Falošné spomienky

V podivnom a stále sa meniacom svete, ktorý často nedáva zmysel, môžu byť naše spomienky jedným z mála vecí, ktoré v nás tvoria dobré pocity. Vedci však uskutočnili experimenty, kde skúmali pamäť a zistili, že je neuveriteľne ľahké vytvoriť falošné spomienky. Podľa jedného výskumného pracovníka je dôvod, prečo sme sa tak ľahko oklamali ten, že sa naša myseľ snaží zapamätať si všetko, čo sa nám stalo. Avšak, takúto veľkú kapacitu nevie spracovať a vytvorila si tak rôzne medzery. Aby sme sa s týmito medzerami vyrovnali, naša myseľ automaticky pripraví akékoľvek falošné spomienky, ktoré považuje za zmysluplné na základe našich súčasných vedomostí a skúseností.

V jednom experimente vedci presvedčili ženu, že ako malá sa stratila v obchodnom dome. Nielenže im verila, ale začala si vytvárať falošné detaily o starej žene, ktorá jej pomohla. Vedci ju dokázali presvedčiť tak dobre, že keď jej povedali, že celý príbeh bol iba fikcia neverila im, až dokým nezavolali jej rodičom, aby jej potvrdili, že sa skutočne nikdy nestratila.

pixabay.com

Opitý spánok

Veľa ľudí vie, že ak budú fungovať príliš dlho bez spánku, ich telo sa začne správať ako opité. Možno však neviete, že aj priveľa spánku môže mať podobný účinok. Spali ste už dlhšie ako zvyčajne a divili ste sa, prečo sa cítite tak zle, aj keď máte dostatok spánku? Spánok je ako dobíjanie, a ani to nemôžete príliš preháňať.

Keď spíte príliš dlho, mozog sa môže cítiť zmätený a nechá vás na polceste medzi spaním a prebudením sa. Tento stav je nebezpečný, pretože mnohí, ktorí sú „opití“ si neuvedomujú, aké nebezpečenstvo tým spôsobujú nie len sebe, ale aj iným.

pixabay.com

Hypnagogia

Mnohí z nás majú dojem, že iba tí, ktorí sú pod vplyvom drog, zažívajú halucinácie. Avšak opak je pravdou.  Hypnagogické halucinácie sa vyskytujú práve vtedy,  keď ste zaspali, ale v skutočnosti nespíte. Tieto halucinácie môžu mať buď zvukovú alebo vizuálnu podobu. Sú odlišné od snov – výskum ukázal, že váš mozog môže vytvoriť halucinácie, pri ktorých ste ešte čiastočne vedomí.

Tí, ktorí sú obzvlášť unavení alebo majú už existujúce duševné problémy, majú o niečo väčšiu šancu, že hypnagogické halucinácie už zažili. Avšak, môžu ich zažiť aj úplne zdraví ľudia.

pixabay.com

Vidíte, ako sa s nami môže náš mozog zahrávať?

Pozri aj: Ako dobre poznáte svoje telo? Tento kvíz pre žiakov základných škôl by mal každý z vás zvládnuť na 100%

interez.sk (Stella K.), listverse.com


Komentovať (0)