Ilustračná foto: Archív TASR

Kvôli koronavírusu ostávame mnohí doma.

Koronavírus uzatvoril školy, bary, reštaurácie a nekonajú sa žiadne hromadné podujatia. Kto môže, ten robí z domu. Avšak, znamená to, že väčšina z nás žije v tesnej blízkosti svojich príbuzných a ak sa medzi nimi nachádza niekto, kto má nariadenú domácu karanténu, či dokonca je chorý na koronavírus, môže to spôsobovať viacero problémov. 

 

Táto téma zaujala aj portál The Conversation, ktorý oslovil odborníkov na verejné zdravie ako je odborný asistent epidemiológie a bioštatistiky na Nevadskej univerzite Brian Labus, Casey Barber, výskumný asistent zo Školy verejného zdravia Nevadskej univerzity a Shawn Gerstenberger, dekan školy verejného zdravotníctva Nevadskej univerzity v Las Vegas.

Ako sa navzájom chrániť?

Svojim rodinným príslušníkom sa jednoducho doma nevyhneme, ak teda nežijeme sami. Preto by sme mali premýšľať o tom, aké kroky podnikneme, aby sme chránili svoju rodinu. Ak je v domácnosti niekto s oslabenou imunitou, ostatní členovia rodiny by sa k nemu mali správať tak, ako keby boli infekční.

Ilustračná foto: archív TASR

Mali by s ním čo najviac obmedziť priamy kontakt a pred akýmkoľvek stykom s ním si dôkladne umyť ruky. Aj títo ohrození členovia domácnosti by mali udržiavať odstup od ostatných, ideálne na dva metre. Mali by tiež ostávať doma a s cieľom zabezpečenia jedla či liekov, by mali z domu chodiť iní členovia.

Čo ak je niekto v dome, kto prišiel do styku s nakazeným?

To, že bola nejaká osoba v kontakte s nakazeným ešte neznamená, že aj ochorie. Účelom karantény je zamedziť prípadne nakazenému človeku, aby chorobu rozširoval ďalej. Kým ľudia, ktorí sú v domácnosti s takýmto človekom nemajú robiť nič zásadné, okrem pravidelného a dôkladného umývania rúk a dodržiavania hygieny, konkrétni ľudia v karanténe by mali byť obozretnejší.

Foto: pixabay

Mali by sa strániť svojich blízkych, pohybovať sa od nich vo vzdialenosti minimálne dva metre a ideálne ostať zavretí v samostatnej miestnosti. Pravidelne by si mali umývať ruky a dodržiavať zvýšenú hygienu. Nemali by používať spoločné veci s inými a mali by jesť osamote, ideálne v samostatnej miestnosti. Ak sa u človeka v karanténe nerozvinie ochorenie do 14 dní, riziko je minimálne.

Jeden člen domácnosti je chorý. Čo robiť?

Môže sa stať, že v domácnosti bude niekto, kto aj naozaj ochorie a je v domácej liečbe. Na ochrane zdravia sa tak musia podieľať všetci.

V prvom rade by mala byť chorá osoba izolovaná od ostatných v oddelenej miestnosti. Starať sa o ňu by sa mal iba jeden človek, čím sa minimalizuje riziko šírenia. Ošetrujúca osoba by si mala po každom kontakte s nakazenou osobou dôkladne umyť ruky.

Chorá osoba by si mala pri kašľaní a kýchaní zakrývať ústa a nos vreckovkou, ktorá sa následne zlikviduje. Mala by mať na sebe rúško, najmä vtedy, ak je v blízkosti ošetrujúca osoba. Takisto by sa malo častejšie v miestnosti vetrať.

Ilustračná Foto: archív TASR/AP

S takýmto režimom by sa malo rátať až dovtedy, kým osoba neprestane byť infekčná. To sa síce ťažko odhaduje, no je to približne 72 hodín po odznení posledných príznakov a minimálne sedem dní od ich objavenia.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )