Kórejská ľudovodemokratická republika, alebo len Severná Kórea je svojím politickým zriadením momentálne najbizarnejším kútom sveta. Tvrdý komunizmus, kult osobnosti vodcu, neľudský systém a z dlhodobého hľadiska neudržateľný spôsob vedenia štátu. To je len zlomok z toho, čím Severná Kórea vlastne je. Napriek dlhej izolovanosti od sveta je možné túto krajinu navštíviť. Na pohodlnú a energiu dobíjajúcu dovolenku však zabudnite. Výlet do KĽDR je výletom do sveta, aký si neviete ani predstaviť. 

Dnešnou exkurziou do sveta Severnej Kórey vás spolu s nami prevedie Martin Navrátil, cestovateľ, ktorý navštívil už 165 krajín sveta a nevynechal ani kuriózny kus zeme na severe Kórejského polostrova. Vitajte v Severnej Kórei.

Je prístup do tejto krajiny problematický? Na čo by sa človek mal pripraviť, ak sa rozhodne KĽDR navštíviť?

Dostať sa sem je veľmi jednoduché. Jednoduchšie než si myslíme, ale nesmel si byť novinárom. Tých nepustia. Víza dostaneš v Prahe alebo v Pekingu. Chcel by som každého upozorniť, že do KĽDR sa nedá vycestovať sám. Vždy musíš ísť s organizovanou skupinou, kde máš prideleného sprievodcu, ktorý sa od teba nepohne. Plus ťa sleduje „tajný“, ktorý dáva pozor aj na sprievodcu, čo skupine hovorí.

Treba sa hlavne pripraviť, že do tejto krajiny sa nenosí svoj vlastný názor. Nikdy sa nesmieš spýtať otázku, ktorá by mohla uviesť miestneho sprievodcu do nepríjemnej situácie. Otázka typu, to vážne si myslíš, že Kim je božstvo? A podobné otázky.

Priprav sa na to, že nikdy ti neukážu realitu. Všetko je hrané a ty sa nedokážeš porozprávať ani s miestnymi. Majú to zakázané. Trochu sa smejem, ako si ľudia myslia, že sa s miestnymi porozprávali na ulici. Je to nafingované stretnutie a to väčšinou pri akcii, ktorú tam každý návštevník zažije. Oslava svadby… Ale keď odchádzaš, vidíš ako miestny sprievodca rozoženie „oslavujúcich svadobčanov“.

Mnohé veci sú zakázané. Internet, Facebook či volanie. Aj fotografie, ktoré si urobíš, sú na konci výletu dôkladne prezerané a keď sa niečo nezhoduje s propagandou, vymažú ti ich. Ak ti povedia, že sa pokloníš soche Kim Ir Sena, tak sa pokloníš, neexistuje, že povieš NIE! Ak to spravíš, máš problém. Problém nastane aj vtedy, keď pokrčíš noviny, lebo tie obsahujú slovo večného prezidenta. Zvykni si, že ťa budú aj odpočúvať. Raz sa mi stalo, že sme len tak povedali, že by sme chceli víno a na druhý deň nás čakalo víno…

Na základe týchto Tvojich skúseností to v KĽDR nevyzerá na príjemnú oddychovú dovolenku. Čo Ťa do tohto kútu Zeme priviedlo, a prečo si chcel Severnú Kóreu navštíviť?

Rád sa presvedčujem o veciach na vlastné oči a chcel som si vytvoriť svoj vlastný názor. Chcel som vedieť nakoľko je skutočná realita od toho, čo píšu média a musím skonštatovať, že je to pravda. Sem sa nechodí oddychovať. Osobne by som tam poslal všetkých ľudí, čo sympatizujú s podobnou ideou vládnutia, nech vidia aké to je. Že to nie je raj na zemi, ale skôr peklo.

O Severnej Kórei je známe, že je už desaťročia jednou z najizolovanejších oblastí sveta. Je to v krajine naozaj cítiť?

KĽDR ti chce dať pocit, že môžeš všetko. Ale keď si položíš otázky typu: Prečo nemôžem ísť len tak sám po ulici?  Tak strana to vysvetľuje, že čo keby si sa stratil… Prečo sa nemôžem s hocikým porozprávať, kedy chcem? Prečo nemôžem ísť do obchodu a kúpiť si čo ja chcem? (Tie obchody sú väčšinou prázdne). Prečo je hotel na ostrove a má v noci zdvihnuté mosty? Prečo, keď ide turistický autobus sú ulice prázdne a keď narazíš na ľudí, majú sklopené pohľady? Prečo nemôžeš….tých otázok je veľa, ale KĽDR má na všetko odpoveď.

V TV ide len jedna – dve stanice a hovoria ako je vo svete vojna, len v KĽDR je mier. Ako svet hladuje, len oni sa majú dobre. Ty sa nedozvieš iné informácie. Len to, čo ti povie strana. Ak si teraz povieš, že prečo nejdú na internet a nezistia si…len ako? Nedá sa. Bežný človek internet nemá.

Úradujúci vodca komunistického režimu KĽDR si okolo svojej osoby vytvoril doslova kult osobnosti. Ako obyčajní ľudia vnímajú Kim Čong-un(a) a režim, v ktorom žijú?

O tom, čo si ľudia myslia sa nikdy nedozvieš, lebo je zakázané s nimi hovoriť. Ale osobne si myslím, že ho milujú, lebo iné informácie nemajú. Aj my, keby sme nemali info z vonka a nevieme čo sa deje, by sme podľahli tej propagande, ktorá tam je od 1950.

Deti sa od malička povinne učia, ako je Kim úžasný. Veď podľa propagandy vedel hovoriť, keď mal 2 mesiace, napísal 1600 kníh, keď mal 8 rokov…. To všetko sa na teba hrnie aj z rozhlasu doma, ktorý si nevieš ty vypnúť, ale strana sa rozhodne, kedy ho zapne či vypne.

V krajine riadenej armádou sú zrejme pomerne prísne obmedzenia. Čo je v KĽDR samozrejmosťou, no pre nás úplnou absurditou?

Bežný obyvateľ sa nemôže rozhodnúť, že sa niekam presťahuje. Strana ti povie. Každé mesto a dedinu stráži armáda. Len si zoberte, že na 22 miliónovú krajinu majú takmer 5 miliónovú armádu a služba v nej je na takmer 7 rokov.

Ako funguje život bežných rodín? Ako trávia voľný čas a v akých podmienkach vlastne bežní obyvatelia KĽDR žijú?

To je tá otázka, ktorú sa nikto nikdy nedozvie. Jedine koho sa môžeš pýtať je tvoj pridelený sprievodca. Ak sa spýtaš na priemerný zárobok, povedia ti, že je to okolo 700 eur, ale ty naokolo vidíš, že to tak nemôže byť. Veď by na tom boli lepšie ako druhá najsilnejšia ekonomika na svete – Čína. Asi najbližšie sa k tomu dostal jeden ruský novinár, ktorý natočil dokument V paprscích slunce, kde mu povolili natáčať život v KĽDR a nechal však spustenú kameru aj po oficiálnom filmovaní. Je tam vidieť, že mal snímať ako kórejská domácnosť má plno jedla a keď dokončili premietanie, jedlo zobrali preč….

Vo svete o Severnej Kórei počuť väčšinou iba v súvislosti s testami balistických striel a komunistickým režimom. Ty si však cestovateľ, preto by si nám mohol povedať, v čom tkvie atraktivita cestovného ruchu tejto krajiny.

Aby si videl na vlastné oči to, čo chcel vybudovať Lenin, Stalin, Mao či Pol Pot. Keď si prečítaš román od Orwella 1984, tak máš rovnaký pocit. Tu sa nechodí za pamiatkami, lebo ti ukážu len to, kde sa prechádzal Kim Ir Sen a kde vykopal jeho dedo studňu. Tu musíš pozerať za oponu. Podľa mňa je to horšie než si myslíme.

Navštívil si aj demilitarizovanú zónu medzi Severnou a Južnou Kóreou? Ako to vyzerá na tejto najstráženejšej hranici sveta?

Ten, kto pamätá ešte ostnatý drôt napustený tisíckami voltov na Československo – Rakúskej hranice, tak ešte horšie. Vojaci majú odistené zbrane, všade guľometné hniezda a je tu cítiť pach vojny. Ten pocit sa nedá popísať. Idú z toho zimomriavky. Vtedy si uvedomíš, že niečo podobné sme tu mali doma pred rokom 1989.

Ako Ty osobne vnímaš túto krajinu? Kim-Čong-un je vo svete považovaný za šialenca, komunistický režim KĽDR za neľudský a hovorí sa aj o pracovných táboroch pre „problémových občanov“. Ty si obehol takmer celý svet. Je to s Kóreou skutočne tak zlé, ako si myslíme?

Je to horšie. Navštívil som 165 krajín na svete a môžem trochu porovnávať. Je to to najbizarnejšie, čo som v živote zažil. A ten kto neverí, nech sa ide presvedčiť na vlastné oči. A ten kto aj tak neuverí, nech si položí otázku, prečo ľudia utekajú z takzvaného „raja“ preč, a prečo nik neuteká do KĽDR. Nech si ľudia dávajú otázky a pýtajú sa. Žiaľ, oni nemôžu mať vlastný názor. My našťastie áno.

Ak vo vás tento rozhovor vzbudil túžbu navštíviť posledný prežitok tvrdého komunizmu, krajinu, kde je kult osobnosti všetkým, no neviete ako sa do Severnej Kórey dostať, všetky potrebné informácie nájdete v článku Martina Navrátila na portáli Travelistan.