Buď sa sami stávame roznášačmi klebiet, alebo nás novinkami z každej strany zásobujú kolegovia, kamaráti či zvedavé susedy. Koľko času denne venujeme klebetám a do akej miery je to v poriadku?

Klebetenie ako národný šport

Klebetenie sa pre niektorých stalo športovou disciplínou a vyžívajú sa v ňom bez toho, aby za to získali ocenenie. Keď sa povie klebeta, najčastejšie si spomenieme na všetečné susedky, ktoré všetko vedia a každému vidia aj do hrnca. Niektorí ľudia klebetám zasvätia svoj život, vďaka čomu vznikajú televízne relácie sledované miliónmi ľudí po celom svete. Nanešťastie, klebeteniu občas prepadneme všetci, výskumy totiž ukazujú, že tejto aktivite venujeme v priemere takmer hodinu denne (presnejšie preklebetíme 52 minút).

O čom klebetíme?

V časopise Social Psychological and Personality Science bola uverejnená štúdia, ktorá sa zaoberala práve klebetením. Vedci v rámci štúdie využili dáta z niekoľkých pozorovaní a celkovo sa experimentov zúčastnilo 467 účastníkov. Účastníci výskumu boli pripojení na zariadenie, ktoré monitorovalo ich konverzácie a okrem toho účastníci vypĺňali dotazník, ktorý mapoval ich osobnosť. V rámci mapovania konverzácií sa zisťovalo, či boli klebety pozitívne, negatívne alebo neutrále, či sa týkali známej osobnosti alebo celebrity a aké bolo zameranie klebiet, teda či sa týkali výzoru, úspechu či iných atribútov.

Klebetia viac muži alebo ženy?

Vedci v štúdii poznamenali, že klebetenie si ľudia zvyčajne podvedome spájajú so ženami, s nižšou sociálnou triedou či s menej inteligentnými jedincami. Ukázalo sa však, že ide len o stereotyp, muži a ženy totiž klebetia rovnako často, pričom ženy sa najčastejšie zapájali do neutrálnych klebiet. Len 15 percent klebiet bolo zlých a neprajných. Navyše, k negatívnym klebetám sú náchylnejšie mladšie vekové generácie a viac klebetia extroverti.

Evolučný pozostatok

Aj keď väčšinou pozeráme na klebetenie cez prsty, má svoje opodstatnenie. Napríklad, vedci veria, že ide o evolučný pozostatok, vďaka ktorému ľudia medzi sebou viac komunikujú. Okrem toho, klebetenie údajne podporuje schopnosť spolupráce medzi ľuďmi. Elena Martinescu vykonala výskum týkajúci sa klebetenia a pre The Independent sa vyjadrila, že klebetenie slúži okrem iného aj ako nástroj zhromažďovania informácií. Čím viac informácií máme, tým je pre nás jednoduchšie ostatným porozumieť. Navyše, vďaka klebetám sa učíme sociálnym normám, aby z nás mohli byť lepší členovia skupiny, do ktorej patríme alebo chceme patriť.

Klebety na pracovisku

Martinescu sa venovala aj klebetám na pracovisku a zistila, že práve vďaka nim na sebe neraz ľudia zapracujú. Keď sa o sebe dozvieme nejakú klebetu, síce nám to nepadne dobre, no podvedome sa snažíme byť lepší, aby sme nevytvárali priestor pre ďalšie klebety. Zdá sa teda, že aj keď klebety vnímame ako vyslovené zlé, nemusí to tak byť vždy a majú v našich životoch svoje miesto.

Pozri aj:

Toto je 7 vecí, ktoré pochopia len ľudia, ktorých nálady sa menia tak rýchlo ako…

bustle, independent