Ak áno, máme pre vás jednu dobrú správu, ktorá je dokonca vedecky overená. Celé toto zistenie je o “hormóne hladu”, ktorý sa nazýva grelín, a naše telo ho produkuje vtedy, keď sme hladní. Pravdepodobne vás však prekvapí, aký vplyv má tento hormón na náš mozog.
Toto zaujímavé zistenie publikoval portál Curiosity. Podľa neho začali vedci účinky grelínu na mozog skúmať už v roku 2006, kedy sa potvrdilo, že nielenže zabraňuje odumieraniu mozgových buniek, ale dokonca zlepšuje pamäťové schopnosti mozgu až o neuveriteľných 40 %.
Znie to ale paradoxne – prečo by mal hormón, ktorý je zodpovedný za hlad, podporovať našu mozgovú činnosť? Dnes to síce znie neuveriteľne, no keď sa na to pozrieme z evolučného hľadiska, hneď nám to bude jasnejšie. Ak predsa boli naši predkovia hladní, museli naozaj veľmi dobre premýšľať, ako a kde si zohnať potravu. Čím väčší hlad teda pociťovali, tým viac museli premýšľať.
Dnes to už síce takto nefunguje – keď sme hladní, jednoducho si niečo navaríme alebo zájdeme do reštaurácie či do obchodu, no tento “pozostatok” nám od našich predkov ostal. Grelín skutočne stále podporuje mozgovú činnosť.
Znamená to však, že keď chceme podať naozaj dobrý mentálny výkon, napríklad pred skúškou, máme vynechať raňajky? Našťastie nie. Tak napríklad, štúdia z roku 2005 jasne preukázala, že raňajky podporujú zvýšenie kognitívnych funkcií. Vynechať sa ich preto určite nevypláca, práve naopak.
Ešte dôležitejším zistením však je, že pôsobenie grelínu nie je okamžité a jeho účinky sa neprejavujú krátkodobo. Znamená to, že kým nové mozgové bunky začnú fungovať, môže to trvať celé týždne. Viacero ľudí sa preto zámerne dlhodobo udržiava v kalorickom deficite – len aby podporili svoju mozgovú činnosť. Zástancovia tejto teórie síce tvrdia, že to spoľahlivo funguje, no táto metóda určite nie je vhodná napríklad pre ľudí, ktorí niekedy trpeli akoukoľvek poruchou príjmu potravy. Túto metódu by ste tiež určite nemali skúšať bez predchádzajúcej konzultácie so svojím lekárom.
curiosity
Nahlásiť chybu v článku