Psychologička menom Abigail Marshová sa rozhodla, že preskúma črty, ktoré majú psychopati spoločné a čo ich, naopak, odlišuje. Venovala sa mnohým deťom s črtami psychopatie a všetky z nich mali spoločnú jednu vec.

Ukázalo sa, že psychopatické deti nedokážu rozoznať, kedy iní ľudia pociťujú strach a sami takmer nikdy strach necítia. Keď mali deti na škále od 1 do 7 ohodnotiť, ako často pociťujú strach, obyčajné deti označovali najčastejšie číslo 4, psychopatické deti si však vybrali možnosť 1, ktorá znamenala, že strach necítia nikdy.

Vezmime si napríklad Michaela, ktorému chýbal pud sebazáchovy a bez obáv sa spustil bicyklom zo strechy školy. Alebo Amber, ktorej matka si spomína, že už ako malá často utekala a hrala sa v celkom tmavej pivnici sama, kým bežné dieťa okolo tmavej pivnice bez strachu ani neprejde.

Iné deti so psychopatickými črtami priznali, že pociťovali strach napríklad v prípade, keď ostali zaseknuté na horskej dráhe alebo keď padajúci strom len o vlások minul ich dom. Aj u nich však bola intenzita strachu omnoho miernejšia a neprejavovala sa fyzickými príznakmi, ako napríklad zrýchlené dýchanie či triaška.

Väčšina psychopatických detí však tvrdí, že strach nepociťujú nikdy. Jedno trinásť ročné dievča, ktoré bolo súčasťou výskumu, dokonca ku škále doplnilo tvrdenie, že ju nikdy nič nevydesí. Zaujímavé je, že v pociťovaní ostatných emócií sa psychopatické deti od zdravých až tak výrazne neodlišovali. Toto tvrdenie podložili viaceré štúdie, deti so psychopatickými črtami majú jednoducho pozmenené subjektívne a objektívne vnímanie strachu.

Dokonca aj v prípadoch, keď sa vedci zámerne pokúšali deti vystrašiť, napríklad tým, že ich vzali do strašidelného domu alebo ich dali do rúk hada, tieto deti sa nebáli alebo boli zvedavé. Podobné reakcie je možné vidieť u pacientov, ktorí majú poškodenú časť mozgu, ktorej sa hovorí amygdala. Zdá sa, že poškodenie tejto časti mozgu nespôsobuje len neschopnosť pociťovať strach, ale zároveň aj neschopnosť pociťovať empatiu voči tým, ktorí sa boja.

Keď prídeme do kontaktu s nebezpečenstvom, amygdala v súčinnosti s inými časťami mozgu vyhodnotí, o čo konkrétne ide a prečo je daná situácia nebezpečná. Je to jedovatý had, zbraň alebo sa rútime z útesu? Mozog vyšle signál, aby telo začalo produkovať viac adrenalínu, zrýchli sa dýchanie, rozšíria sa zreničky a srdce nám bije ako o preteky.

Vďaka amygdale sa naše telo a myseľ aktivizujú, aby sme sa vyhli nebezpečenstvu a prípadným poraneniam, ak však amygdala nefunguje, ako má, tieto signály jednoducho neprichádzajú. Jeden z účastníkov výskumu bol sexuálny násilník a vyjadril sa, že jeho obete boli zrejme vystrašené, ich strachu však nerozumel. Od človeka, ktorý nechápe podstatu strachu zas nemôžeme očakávať, že bude voči niekomu, kto sa bojí, pociťovať empatiu.

Práve preto psychopati s ľahkosťou využívajú vyhrážky. Nesnažia sa v obeti vyvolať strach, vyhrážky využívajú ako praktický nástroj na dosiahnutie svojho cieľa. Napríklad, keď sa Dylan vyhrážal nožom svojej matke a Amber sa vyhrážala, že podpáli ich dom, nešlo im o to, aby niekomu spôsobili emocionálne utrpenie. Jednoducho nerozumeli tomu, čo to v iných ľuďoch vyvoláva a prečo je to vôbec zlé.

Pozri aj: Renomovaný psychológ tvrdí, že toto je 10 povolaní, ktoré si vyberajú psychopati najčastejšie

businessinsider