Psychológia je neuveriteľne krásnou a zaujímavou vedou, ktorá nám má stále čo ponúknuť. Samozrejme, dnes už sú jej súčasťou aj prísne etické kódexy, ktorými sa musí riadiť každý jeden vykonaný výskum či experiment. Práve preto je však otázne, ako mohlo relatívne nedávno prebehnúť týchto 5 experimentov, ktorých súčasťou by ste naozaj nechceli byť… 

Skúmanie “ničnerobenia”

Zo všetkých experimentov, ktoré budeme ďalej spomínať, je tento najstarší, preto ho môže “ospravedlniť” to, že etický kódex týkajúci sa psychologických experimentov mal v tej dobe ešte obrovské medzery. Experiment prebehol v roku 1957 v Montreale.

Myslíte si, že “ničnerobenie” je sladké? Možno si to mysleli aj skúmaní ľudia, no svoj názor určite veľmi rýchle zmenili. Ich úlohou totiž bolo ležať v tmavej, zvukotesnej miestnosti a nerobiť vôbec nič. Vedci boli zvedaví, či to niekto vydrží 48 hodín.

Samozrejme, niet sa čo čudovať, že nevydržal nikto. U ľudí sa totiž začali objavovať paranoje, halucinácie a intenzívne podráždenie. Následne bol experiment ukončený.

Efekt zahanbenia

Tento experiment prebehol v roku 1975 v Singapure. Jeho cieľom bolo sledovať, či existuje nejaká väzba medzi pocitom zahanbenia a ochotou pomáhať. Zvolený postup bol však vskutku neštandardný.

Dobrovoľníci boli privedení do miestnosti, kde sa nachádzalo zrkadlové sklo. Za ním sedeli ľudia, ktorí celý experiment sledovali, no jeho účastníci videli len samých seba. To, že ich ľudia sledujú, však vedeli.

Každý z dobrovoľníkov bol následne požiadaný, aby splnil 4 absolútne zahanbujúce úlohy. Konkrétne išlo o predstieranie detského rapľu, o tancovanie, o spievanie o 30 sekundové predstieranie záchvatu smiechu.

Následne boli účastníci výskumu požiadaní o pomoc. Zistilo sa, že ľudia, ktorí splnili všetky 4 úlohy (aj keď sa pri nich cítili trápne), boli oveľa ochotnejší pomôcť ako dobrovoľníci, ktorí tieto úlohy plniť odmietli.

Porovnávanie použitých plienok

Áno, čítate dobre. Tento experiment sa odohral v roku 2006 v Austrálii a jeho cieľom bolo skúmať znechutenie.

Výskumu sa zúčastnili mamičky s deťmi, ktoré ešte používali plienky. Použité plienky (so všetkým, čo k nim patrí) boli uložené do plastových vedierok. Mamičky následne ovoniavali všetky plienky – nielen tie ich detí, ale aj tie ostatné.

Ukázalo sa, že plienky ich vlastného dieťaťa smrdeli mamičkám menej, než plienky cudzích detí. To, aké sú možné využitia výsledkov tohto experimentu v praxi, sa nám už, žiaľ, zistiť nepodarilo.

Skúmanie aktivity mozgu počas orgazmu

V poriadku, v tomto jedinom prípade nadpis tohto článku možno neplatí. V každom prípade, experiment sa odohral v roku 2013 v Holandsku a jeho cieľom bolo sledovať, ako sa správa mozog počas ženského a ako počas mužského orgazmu.

Samozrejme, spôsobov na skúmanie sa nenúkalo až tak veľa a dosiahnutie orgazmu pred zrakom vedcov bolo nevyhnutné. Zatiaľ čo si partneri navzájom spôsobovali potešenie, vedci dôkladne sledovali ich mozgovú aktivitu.

Zistilo sa, že zatiaľ čo ženský orgazmus spôsobil v ženskom organizme zvýšenie prietoku krvi v podmozgovej žľaze, u mužov sa tak pri orgazme nestalo.

Prehltnutie balónu

Tento experiment prebehol v roku 2009 vo Veľkej Británii. Jeho cieľom bolo skúmanie prahu bolesti u neurotikov.

Zvolený postup bol však viac než neštandardný. Účastníci výskumu totiž museli prehltnúť vypustený balón, ktorý vedci následne pomocou špeciálnej hadičky nafúkli do takej veľkosti, ktorá dobrovoľníkom spôsobovala bolesť.

Týmto experimentom sa zistilo, že neurotickí ľudia majú objektívne nižší prah bolesti. Otázne ostáva, či by nestačilo zvoliť nejakú “nevinnejšiu” metódu.

Pozri aj: 6 psychologických experimentov, ktoré dopadli úplne inak, než by ste očakávali

brainfodder