Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom prejave národu včera večer oznámil, že sa s okamžitou platnosťou rozhodol uznať Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku ako nezávislé štáty. Tieto dve republiky, ktoré dovtedy de facto neboli uznané nikým, tak získali štatút čiastočne uznaných republík. Ukrajina, na ktorej území tieto samozvané republiky ležia, považuje ich predstaviteľov za teroristov.
Bezprostredne na to reagovali viacerí lídri, ktorí sa voči Putinovmu rozhodnutiu ostro ohradili. Britský premiér Boris Johnson povedal, že je to jasným porušením medzinárodného práva, rovnako tak začal reagovať v podstate celý západný svet, spolu so Slovenskom. Okamžite sa začalo hovoriť o sankciách voči Rusku a USA a spojenci požiadali o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Trochu paradoxné je, že oficiálne musí zasadnutie naplánovať štát predsedajúci Bezpečnostnej rade OSN, ktorým je práve v tomto období Rusko.
Francúzi označili Putinov prejav za paranoidný a tiež poznamenali, že Putin oklamal Macrona, lebo porušil sľuby, ktoré mu Putin dal.
Následne po uznaní nariadil Putin vyslanie vojakov na východ Ukrajiny, aby „udržiavali mier“ v separatistických oblastiach. Uviedol tiež, že vstup Ukrajiny do NATO je vopred rozhodnutý, je to len otázka času. Zdôraznil, že ak k prijatiu Ukrajiny do NATO dôjde, bude to znamenať priame ohrozenie bezpečnosti Ruska. Ukrajina sa totiž podľa Putina stane štartovacou plochou pre útok.
Medzičasom v Donecku sa po uznaní ukrajinských oblastí Ruskom objavili tanky, ako uviedol svedok tlačovej agentúry Reuters. Reportér videl na okraji Donecka v kolóne približne päť tankov a ďalšie dva tanky v inej štvrti mesta. V predchádzajúcich dňoch žiadne tanky v uliciach neboli.
Problémy od roku 2004
Donecká aj Luhanská ľudová republika začali vznikať v podstate simultánne. Za ich vznikom stálo viacero faktorov, jedným z nich to, že významné percento obyvateľov tvoria Rusi a taktiež to, že ich územie hraničí s Ruskou federáciou.
Počiatky problémov môžeme datovať do roku 2004, keď na čele Ukrajiny stál Viktor Janukovič, ktorý bol podporovaný Ruskom. Vo východných oblastiach začali vznikať separatistické organizácie, ktoré hlásali, že východné územia Ukrajiny by sa mali pripojiť k Rusku.
Ukrajinci činnosť mimovládnych organizácií zakázali, čím sa ich činnosť preniesla do ilegality. Stále boli však podporované a rástli.
V roku 2008 Putin vyhlásil, že ak prezident Juščenko započne s Ukrajinou prozápadné smerovanie, Rusi neostanú iba nestrannými pozorovateľmi, ale podporia proruské sily na Ukrajine. V podstate tak Putin vyhlásil podporu separatistickým organizáciám. Toto ultimátum Ukrajine zahatilo cestu k európskym hodnotám.
Iba 30 %, potom odrazu už 96 %
Po „euromajdane“ v roku 2014 Janukovič utiekol do Ruska a Putin dostal povolenie vyslať vojenskú podporu na Ukrajinu. Podľa výskumov Radio Svoboda sa v máji 2014 iba 30 % ľudí v Doneckej a Luhanskej oblasti chcelo pripojiť k Rusku.
To však stačilo a nastala „ruská jar“. Pod zámienkou ochrany obyvateľov a s podporou proruských síl, bola 7. apríla a 27. apríla vyhlásená Deklarácia o zvrchovanosti Doneckej ľudovej republiky a Deklarácia o zvrchovanosti Luhanskej ľudovej republiky.
Tieto dve republiky sa uznali navzájom a uznáva ich tiež Južné Osetsko, ktoré je uznané iba Ruskom či krajinami ako Venezuela či Nikaragua.
Vznikom ľudových republík sa začalo hovoriť o „Novom Rusku“. Bolo vyhlásené tiež referendum, v ktorom sa vyjadrili ľudia za samostatnosť. V Luhansku hlasovalo dokonca 96 % ľudí.
Samozrejme, toto referendum Ukrajina, ani iné prozápadné štáty neuznávajú. Avšak referendum, ktoré bolo s veľkou pravdepodobnosťou zmanipulované, v očiach separatistov ospravedlňovalo ich kroky.
Ukrajina voči tomuto všetkému kládla odpor, no proti separatistom bolo ťažké zakročiť. Nastali však ostré boje, pri ktorých zahynulo asi 8 000 ľudí.
Po utíchnutí hlavných bojov v regióne začali politické čistky, objavilo sa porušovanie ľudských práv, prenasledovanie nepohodlných osôb, obmedzovanie novinárov či znárodňovanie ukrajinských podnikov. Začali sa obmedzovať dôchodky pre ľudí, kým sa nenaplnia potreby republík, ktoré sú tiež financované Ruskom.
Čo sa bude diať, nevedno
Momentálne uznanie oboch republík Ruskou federáciou eskaluje napätie a je predzvesťou konfliktu na Ukrajine. Celistvosť štátu si bude chcieť Ukrajina zachovať, a tak je veľmi pravdepodobné, že dôjde k stretom medzi oboma armádami.
A to je to, čo Putin chce. Potrebuje Casus Belli, teda dôvod, aby si mohol legalizovať svoje mocenské záujmy voči Ukrajine. Už teraz je jasné, že najbližšie dni a týždne budú náročné a napäté a je možné, že momentálne sledujeme začiatok veľkého vojenského konfliktu u nášho východného suseda.
Už teraz je avizované, že voči Rusku sa podniknú viaceré medzinárodné sankcie. Putinovi je to však zjavne jedno.
Nahlásiť chybu v článku