Blíži sa prelom letných mesiacov a spolu s ním i najväčšie astronomické udalosti prázdnin. 27. júla to bude najdlhšie zatmenie Mesiaca v 21. storočí a v prvej polovici augusta zas najznámejší periodický meteorický roj Perzeidy. Niekoľko rád, ako nebeské divadlá pozorovať, sme vám priniesli nedávno. Dnes vám poradíme to, ako si tieto jedinečné predstavenia vesmíru zvečniť na svoj fotoaparát.
Pri pohľade na fotografie nočnej oblohy, Mliečnej dráhy, meteorických rojov či Mesiaca väčšine ľudí padá sánka. V skutočnosti však nejde o žiadnu vedu a aj s bežne dostupným fotoaparátom môžete vytvoriť snímku, ktorá možno nebude na titulke National Geogprahic, no vás a vašich blízkych dozaista poteší. Na fotografovanie nočnej oblohy totiž nepotrebujete techniku za tisícky eur. Stačí vám fotoaparát s možnosťou manuálneho nastavenia (najlepšou voľbou akákoľvek zrkadlovka, no postačia i manuálne kompakty a mirrorless fotoaparáty) a statív.
Ako fotiť nočnú oblohu
Pri fotení nočnej oblohy platia rovnaké zásady, ako pri pozorovaní astronomických udalostí. Odporúčame preto riadiť sa našimi radami v tomto staršom článku. Pri samotnom nastavovaní techniky sú potom dôležité už len tri parametre. Clona, ISO (citlivosť) a dĺžka expozície. Tri parametre a fotografia nočnej oblohy je hotová. Ako ich teda nastaviť?
Clona umožňuje meniť priemer vstupného otvoru objektívu a tým ovplyvňuje množstvo vnikajúceho svetla. V jednoduchosti, pri fotografovaní nočnej oblohy je v drvivej väčšine prípadov najlepšie clonu nastaviť na čo najmenšie číslo. Z prostredia sa tak na snímač dostane najväčšie množstvo svetla a na nočnej fotografii tak budú viditeľné aj hviezdy či Mliečna dráha, teda objekty, ktoré chcete zachytiť. Pri fotoaparátoch s vymeniteľným objektívom je clona limitovaná práve objektívom. Na fotenie nočnej oblohy sa odporúča clona 2.8 popr. menšia, no kvalitnú fotografiu dokážete vytvoriť aj s vyšším číslom.
Citlivosť ISO je schopnosť snímača vášho prístroja využiť svetlo prostredia. V jednoduchosti platí, čím vyššie ISO, tým viac svetla zachytíte na finálnej fotografii. Je teda logické, že počas noci treba ISO nastaviť na vyššie hodnoty. S citlivosťou ISO sa to však neoplatí preháňať, pretože s vysokými hodnotami sa na snímke objavuje i šum, ktorý dojem z finálnej fotografie dokáže poriadne pokaziť. Pre nočné fotenie sa odporúča ISO do výšky 6000, no všetko závisí od fotoaparátu (popr. objektívu) ktorý používate. S týmto parametrom je potrebné chvíľu strpenia a niekoľko skúšok. Pri svetelnejších objektívoch (clona nižšia ako 2.8) vám postačí ISO aj na hodnote 800, no pri vyšších hodnotách clony je potrebné ISO navýšiť.
Posledným dôležitým parametrom je dĺžka expozície. Práve pre tento bod ste si na fotenie nočnej oblohy so sebou vzali aj statív. Pri „klasickom“ cvaknutí, by ste totiž na fotografii videli akurát tak dokonalú tmu. Dĺžku expozície je na fotoaparáte potrebné predĺžiť, fotografia tak bude „vznikať“ dlhšie a dokonale zachytí divadlo nad vašimi hlavami. Väčšina prístrojov vás pustí do času maximálne 30 sekúnd, čo však bohato postačí. Pri fotografovaní hviezd či Mliečnej dráhy sa odporúča dĺžka expozície od 10-25 sekúnd, v závislosti od prístroja a predchádzajúcich nastavení. Pri čase presahujúcom 25 sekúnd sa totiž na fotografii začína objavovať negatívny jav v podobe tzv. star trails a hviezdy viac nebudú bodkami, ale čiarkami, keďže sa na nočnej oblohe neustále pohybujú.
Hviezdy, meteorické roje či Mliečnu dráhu s týmito radami odfotíte bez väčších problémov. Ak máte na výber siahnite po širokouhlom objektíve, snímajte do formátu RAW, ktorý je možné dokonalejšie upravovať v počítačových softvéroch a ostrite manuálne. Trošku trpezlivosti, pár pokusov a fotografia nočnej oblohy je hotová.
Ako fotiť Mesiac
Fotenie Mesiaca je pomerne odlišné od fotenia hviezd, meteorických rojov či Mliečnej dráhy. Fotoaparát s manuálnym nastavovaním a stavív sú však i tu základnou výbavou. S nastavením parametrov je to však trošku odlišné. Pri fotografovaní Mesiaca by ste mali siahnuť po teleobjektíve (200+ mm), inak budete nútený fotografiu zväčšovať (Mesiac približovať) digitálne. Pri dnešnej dokonalosti techniky to však až taký problém nie je.
Čo sa parametrov týka, najväčšie rozdiely sú v nastavení clony a dĺžky expozície. Clonu je tentokrát ideálne nastaviť na vyššie hodnoty (pokojne do f/11), čo vyústi do ostrejšieho a kontrastnejšieho záberu. Dĺžku expozície nad 10 sekúnd tentokrát tiež potrebovať nebudeme. V závislosti od iných nastavení, sa pri fotografovaní Mesiaca odporúča dĺžka expozície maximálne 2-3 sekundy. Znížiť je potrebné aj hodnotu citlivosti ISO (100,200,400). Na snímke totiž chceme tentokrát zachytiť jediný, najjasnejší objekt a nič viac.
Nahlásiť chybu v článku