Foto: Archív TASR,SITA/AP

Napätie medzi Iránom a USA na začiatku roka 2020 výrazne narástlo.

Napätie medzi Iránom a USA existuje roky, stupňovať sa začalo v lete 2019. Začiatkom nového roka situácia dramaticky vyeskalovala a svet sa ocitol na pokraji možného vojnového konfliktu. Spojené štáty americké najskôr v Iraku zabili veliteľa iránskych revolučných gárd Solejmáního, na čo Irán odpovedal raketovými útokmi na americké základne v Iraku. Situácia v regióne je za posledný čas najvýraznejším vyostrením vzájomných vzťahov a svet otvorene hovorí o riziku vypuknutia vojenského konfliktu.

Americký útok na veliteľa špeciálnych jednotiek Quds Iránskych revolučných gárd Solejmáního na území Iraku, ktorý prikázal priamo prezident Donald Trump, vyvolal vo svete vlnu rôznorodých reakcií. Tá najdôležitejšia prišla práve z Iránu, ktorého rakety zasiahli vojenské základne s americkými a spojeneckými jednotkami.

Vozidlo Solejmáního po útoku amerických jednotiek, foto: TASR/AP

Hrozí na Blízkom východe ďalší otvorený vojenský konflikt? To je otázka, na ktorú sa odváži priamo odpovedať len málokto. Riziko eskalácie napätia do vojny medzi USA a Iránom je však vysoké a napríklad spoločnosť Eurasia Group, ktorá sa zaoberá výskumom politických rizík, hovorí o zvýšení šancí vojenského konfliktu na 40 %.


Polemizovať nad scenárom, ako by mohla vojna medzi Iránom a USA vyzerať, je nad schopnosti našej redakcie. Vďaka stránke Global Fire Power, ktorá sa už viac ako desaťročie zaoberá analýzou vojenskej sily krajín sveta, však môžeme aspoň porovnať armády jednotlivých krajín, ich ekonomické postavenie a ďalšie špecifiká prípadného konfliktu. V hodnotení indexu vojenskej sily (PowerIndex) stránka Global Fire Power zohľadňuje celkom 55 rôznych kritérií.

Irán

V rebríčku vojensky najsilnejších krajín sveta sa Irán nachádza na celkovom 14. mieste. Na Blízkom východe predstavuje regionálnu mocnosť, keď v hodnotení prekonáva aj Izrael (17. miesto) a Saudskú Arábiu (25. miesto), ktorých možno označiť za hlavných rivalov Iránu v regióne. Irán nad nimi vyniká vo vzdušnom priestore aj na mori, do kariet mu hrá navyše aj demografia.

Iránska armáda, foto: Archív SITA/AP

Irán je v regióne najľudnatejšou krajinou. S počtom obyvateľov ľahko cez 83 miliónov tvorí potenciálnu vojenskú silu až 47 miliónov ľudí, z ktorých je vďaka povinnej dvojročnej vojenskej službe v krátkom čase možné na službu pripraviť takmer 40 miliónov Iráncov. V Iránskej armáde pritom aktuálne slúži o niečo viac ako 500-tisíc mužov, ďalšími 350-tisícami disponuje v zálohe. Zabúdať netreba ani na Iránske revolučné gardy (IRGC), ktorých veliteľom bol práve Solejmání, a ktoré sú oddelené od iránskej armády. Podľa odhadov ich môže tvoriť viac ako 120-tisíc mužov.

Iránska vojenská loď, foto: Archív SITA/AP

Ak by sme mali vybrať najsilnejšie stránky iránskej armády, je ním rozhodne námorníctvo nasledované balistickými strelami a protivzdušnou obranou. V rebríčku námorných mocností patrí Iránu podľa Global Fire Power celosvetovo 4. miesto, rovnakú pozíciu zastáva aj v hodnotení raketového delostrelectva. Príčinu, prečo Irán na úkor napríklad letectva vyniká práve v námornej sile, možno hľadať v jednoduchej geografii. Odpoveďou je kontrola námorných trás z a do Perzského zálivu, ktorý je vďaka ložiskám ropy najsilnejšou iránskou strategickou zbraňou.

Balistické strely Iránu, foto: Archív SITA/AP

V produkcii ropy patrí Irán celosvetovo taktiež na štvrtú priečku. Práve ropa tvorí hlavnú zložku hospodárstva krajiny a umiestňuje Irán na 18. pozíciu ekonomicky najsilnejších krajín sveta (podľa HDP). V celom regióne ho v oboch ukazovateľoch predbieha len Saudská Arábia.

USA

Akýmkoľvek silný je Irán v regióne Blízkeho východu, Spojené štáty americké dokážu byť silnejšie. Otázkou tak ostáva, akú silu dokážu USA v prípade potreby sústrediť v tak veľkej vzdialenosti od vlastnej pevniny. V prípadných vojenských operáciách by im poslúžili vojenské základne v Kuvajte, Izraeli, Ománe či Iraku.

Americkí vojaci v Iraku, foto: Archív TASR/AP

Spojené štáty americké majú štyrikrát viac obyvateľov ako Irán. V americkej armáde pritom slúži viac ako 1,2 milióna mužov, čo USA v rebríčku početnosti armády radí celosvetovo za Čínu a Indiu na tretie miesto. Nemalá je aj armádna záloha, ktorá činí viac ako 800-tisíc vojakov.

Ak je najsilnejšou stránkou Iránu námorníctvo, potom treba povedať, že Spojené štáty americké sa v rebríčku svetového porovnania nachádzajú vyššie. Vďačiť za to môžu svojej najsilnejšej technológii, vďaka ktorej sa USA dokázali v druhej polovici sveta stať svetovou vojenskou mocnosťou. Hovoríme o lietadlových lodiach. USA ich má 24. Ak spočítame všetky lietadlové lode v službách iných krajín dostaneme rovnaké číslo. Irán však nemá žiadnu z nich, po jednej však disponujú jeho potenciálni spojenci Rusko a Čína.

Americká lietadlová loď USS Ford, foto: Archív SITA/AP

Neporovnateľná s Iránom je aj americká sila vo vzdušnom priestore. Silnejší sú aj na zemi a to napriek tomu, že Spojeným štátom patrí celosvetovo „až“ tretia priečka, pričom ich prekonávajú tradičné kontinentálne mocnosti v podobe Ruska a Číny. Ekonomicky je USA svetovou mocnosťou, nevýhodou je však závislosť od ropy, ktorej krajina spotrebuje viac ako vyprodukuje.

Americká F-22 v Perzskom zálive, foto: Archív TASR/AP

Ako by vyzerala vojna?

Nech to pri aktuálnej situácii znie akokoľvek, otvorený vojenský konflikt medzi Iránom a USA si neželá nikto vrátane hlavných aktérov. Obe krajiny by určite boli najradšej, ak by sa im podarilo geopolitické postavenie v regióne posilniť bez vyhlásenia vojny, čo však často vedie k incidentom, ktorých svedkami sme boli v uplynulých dňoch.

Americkí vojaci bojujúci s Islamským štátom v Iraku, foto: Archív TASR/AP

Ako by však prípadná vojna medzi USA a Iránom vyzerala? Predpokladať by sme mohli, že v prípade USA by bola hlavným cieľom zmena politického režimu v Iráne (akt. teokracia najvyššieho ajatolláha Chameneího). Ako však pripomína portál Vox, Irán je „vojenská pevnosť“. Invázia zo susedného Afganistanu by si vyžadovala prekročiť dve púšte, oblasť na západe na hraniciach s Irakom tvoria bažiny riek Eufrat a Tigris a Turecko by zrejme podobne, ako pred mnohými rokmi, v Iraku intervenciu cez svoje územie nepovolilo. Podľa odhadov by navyše na dobytie a následnú kontrolu Iránu Spojené štáty potrebovali aspoň 1,6 milióna vojakov, čo je číslo pohybujúce sa na hranici amerických možností.

Uložiť článok

Najnovšie články