Foto:Federal government of the United States [Public domain]/ NASA/Wallops [Public domain]

V súčasnosti sa hovorí o riziku tretej svetovej vojny.

Pri udalostiach posledných dní, keď Američania na príkaz Donalda Trumpa zabili iránskeho generála Kássima Sulejmáního, sa čoraz viac začína v médiách objavovať výraz “Tretia svetová vojna”. Súvisí to aj s tvrdením Iránu, ktorý sľúbil Amerike odvetu a reakcia prezidenta Trumpa, že v takom prípade “veľmi rýchlo a veľmi tvrdo” udrú na 52 iránskych cieľov.

Aj keď bezprostredné riziko celosvetového vojenského konfliktu zatiaľ nehrozí, svet bol mnohokrát skutočne iba krok od toho, aby sa započala tretia svetová vojna. Toto je stručný prehľad takýchto udalostí.

Kórejská vojna v rokoch 1950 až 1953

Ani nie 5 rokov po skončení 2. svetovej vojny to vyzeralo, že začne tretia. V júni 1950 zaútočila Severná Kórea na Juh s cieľom spojiť obe krajiny. OSN vytvorila koalíciu na čele s USA s cieľom vyhnať agresora z juhu. Režim Severnej Kórey bol ale podporovaný Čínou a materiálne aj Sovietskym zväzom.

Vojnový korešpondent stanice CBS Bill Downs napísal v roku 1951 názor, že podľa neho je konflikt v Kórei začiatkom tretej svetovej vojny. Voja v Kórei sa skončila v júli 1953, keď začalo platiť prímerie, avšak bez mierovej zmluvy.

Americkí vojaci v Kórei. Foto: Wikimedia/Public Domain

Berlínska kríza v roku 1961

S rozdelením Nemecka po 2. svetovej vojne sa hlavné mesto Berlín rozdelilo medzi Britániu, USA, Francúzsko a Sovietsky zväz a bolo spravované štvorstrannou Spojeneckou kontrolnou komisiou. Už po niekoľkých rokoch bol Berlín symbolom rozdelenia medzi východom a západom. Problém Berlína bol aj ten, že sa nachádzal hlboko v sovietskom okupačnom území (približne 185 kilometrov od najbližšej hranice iného sektoru).

Stavba Berlínskeho múru, foto: Archív TASR

Sovieti však mali záujem začleniť Berlín do NDR pod ich správou, čo sa prejavovalo aj blokádou západného Berlína ešte koncom 40. rokov. Veľká Berlínska kríza nastala v roku 1961 spojená aj s únikom mozgov. Napätá situácia sa napokon čiastočne vyriešila postavením Berlínskeho múru.

Kubánska raketová kríza v roku 1962

Táto kríza sa pokladá za okamih, kedy bol svet najbližšie k jadrovej vojne. Sovietsky zväz ako protiopatrenie kvôli rozmiestneniu amerických základní v Británii, v Taliansku a v Turecku doviezol na Kubu jadrové rakety. Tie tam boli umiestnené v prípade ochrany ostrova pred útokom zo strany USA. Podľa vedeckej analýzy rakety ohrozovali životy až 80 miliónov Američanov.

USA začalo s vojenskou blokádou Kuby. Sovietsky zväz sa postavil proti akcii USA a označil ju za ohrozenie svetového mieru. Nasledovalo zostrelenie amerického prieskumného lietadla nad Kubou. Kennedy poslal list Chruščovovi a vyhlásil, že jeho snaha o mierové riešenie sa končí a dal Sovietskemu zväzu ultimátum stiahnuť do 48 hodín rakety z Kuby. Uviedol tiež, že ak to Sovietsky zväz urobí, USA bude garantovať bezpečnosť Kuby a prestanú ju blokovať.

Sovietska balistická raketa stredného doletu R-12, ktorá bola dovezená aj na Kubu. Foto:Central Intelligence Agency [Public domain]
Chruščov napokon súhlasil a celý svet si vydýchol. Rakety boli z Kuby stiahnuté a jadrový konflikt bol zažehnaný.

Indicko-pakistanská vojna v roku 1971

Táto vojna je považovaná za jednu z najkratších, trvala iba 13 dní. Voľby v roku 1970 vo východnom Pakistane (Bangladéši) vyhrala strana Ľudová fronta, ktorá presadzovala autonómiu Bengálska. Pakistan ale do Bengálska vyslal vojsko a nastala občianska vojna a milióny utečencov smerovalo do Indie. Vtedajšia prezidentka Indie Indira Gándhíová sa snažila situáciu vyriešiť a nariadila vojenský zásah v Pakistane. Ten reagoval útokom na 11 indických základní. Indiu podporoval Sovietsky zväz a Pakistan zase USA.

Napokon sa po mnohých rokovaniach a vyjednávaniach Pakistan stiahol z Bengálska a vznikol Bangladéš.

Podpis kapitulácie. Foto: Indian Navy [GODL-India]

Jomkipurská vojna v roku 1973

V októbri roku 1973 počas najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia) prekvapivo zaútočila koalícia Egypta a Sýrie na Izrael. Útok výrazne oslabil Izrael, jeho vojská utrpeli veľké škody. Izraelský minister obrany Moše Dajan dokonca prikázal pripraviť jadrové zbrane a požiadal predsedníčku vlády Goldu Meirovú o predbežné povolenie na ich použitie. Hoci nie je dodnes oficiálne potvrdené, či Izrael skutočne vlastní jadrové zbrane, nezávislí odborníci to vnímajú ako fakt.

Egyptské vojenské nákladné autá prechádzajú cez Sueszký kanál. Foto: See page for author [Public domain]
Vojna narušila krehké vzťahy aj medzi USA, ktoré podporovalo Izrael a Sovietskym zväzom, ktorý udržiaval dobré vzťahy s arabskými štátmi. Boje boli definitívne ukončené 25. októbra, kedy ďalšie pokračovanie konfliktu hrozilo celosvetovou eskaláciou – Sovietsky zväz pohrozil intervenciou a začal čiastočnú mobilizáciu výsadkových, leteckých a námorných síl a ich presun do oblasti, USA vzápätí nato urobili to isté a upozornili ZSSR, že sú pripravené Izraelu pomôcť, súbežne tlačiac na Izrael, aby prímerie začal rešpektovať.

Počítačová chyba systému NORAD v roku 1979

Prvýkrát v našom zozname incidentov, ktoré mohli spôsobiť 3. svetovú vojnu, sa dostáva aj počítačová chyba. V novembri roku 1979 systém americkej protivzdušnej obrany zaznamenal útok vyše 2 000 rakiet zo Sovietskeho zväzu. Napätie okamžite vzrástlo na maximum, aj keď sa začalo predpokladať, že môže ísť o chybu. Tá sa následne potvrdila, keďže systém hlásil útok z iba dvoch pozorovacích stredísk. Vinníkom v tomto prípade bola softvérová chyba.

Ilustračná foto: Pixabay

Chyba systému jadrového varovania z roku 1983

Veľmi podobný prípad ako v prechádzajúcom bode sa odohral aj na opačnej strane. Systém včasného jadrového varovania Sovietskeho zväzu hlásil útok. Dôstojník Stanislav Petrov situáciu analyzoval a usúdil, že ide o falošný poplach a nenariadil odvetný útok.

Výbuch atómovej bomby v Nagasaki odfotografovaný obyvateľom mesta. Foto: Hiromichi Matsuda (松田 弘道, ?-1969) [Public domain], via Wikimedia Commons

Cvičenie Able Archer 83 v roku 1983

Tento incident ukazuje, ako aj vojenské cvičenie môže byť nebezpečné. V roku 1983 prebiehalo v Belgicku vojenské cvičenie NATO, ktoré simulovalo prechod z klasickej vojnu na jadrovú. NATO v rámci cvičenia nastavilo stav obrannej pohotovosti zo stupňa 5 na prvý, najvyšší stupeň.

Sovietska balistická raketa stredného doletu s jadrovou bojovou hlavicou. Foto: ChrisO at the English Wikipedia [CC BY-SA]
Sovietsky zväz ale cvičenie pokladal za prípravu na vojnu a prišlo k ativácii jadrových rakiet a Sovietsky zväz 10 dní, teda celý čas trvania cvičenia, vyčkával na náznak útoku. Jeden chybný krok tak mohol znamenať obrovský jadrový konflikt.

Nórsky raketový incident v roku 1995

Tento incident je prvým, ktorý sa odohral po ukončení studenej vojny, spôsobil ho ale vedecký experiment. Americkí a nórski vedci sa chystali pomocou rakety Black Brant XII skúmať polárnu žiaru. Keďže štart rakety by mohol byť považovaný za začatý jadrový útok, o štarte boli upozornené viaceré krajiny sveta, vrátane Ruska.

Avšak z neznámeho dôvodu správu ruská radarová obsluha nedostala. Ruskí technici okamžite informovali prezidenta Jelcina, že Američania pravdepodobne odpálili jadrovú strelu a tá smeruje na Rusko. Jelcinovi bol prichystaný aktivovaný jadrový kufrík. Následne telefonoval ešte s americkým ministrom obrany o situácii.

Štart rakety Black Brant. Foto: NASA/Wallops [Public domain]
Jelcin ale vyhodnotil, že nejde o útok a keďže raketa nevstúpila do ruského vzdušného priestoru, bol plán na odvetný útok okamžite zastavený.

Prištinský incident na letisku v roku 1999

Po skončení vojny v Kosove obsadilo medzinárodné letisko v Prištine 250 ruských mierových vojakov ešte pred príchodom vojsk NATO, ktoré malo zabezpečiť príchod amerických vzdušných síl. To vyvolalo napätie vojakmi Ruska a vojakmi USA a Británie. Americký najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Európe, generál Wesley Clark, dokonca nariadil použitie sily proti Rusom. Mike Jacskon ale odmietol poslúchnuť a v komunikácii mu odvetil, že kvôli vám nezačnem 3. svetovú vojnu.

Letisko v Prištine v roku 2013. Foto: Bujar I Gashi [CC BY-SA]
Incident sa napokon skončil dohodou a v Kosove tak mohli pôsobiť ruské mierové sily nezávisle od vojsk NATO.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )