Krokodíly plávajúce v oblasti Arktídy, Antarktída pokrytá dažďovým pralesom a globálne teploty vyššie o viac ako 8°C. Zdá sa vám to šialené? Zem už takýto príbeh prežila. Pred 55 miliónmi rokov v období paleocén-eocénskeho teplotného maxima. A môže nastať znovu, ak zmiznú špecifické oblaky, ktoré odrážajú slnečné žiarenie. Zatiaľ sú síce v poriadku, no pri vyššom množstve skleníkových plynov v atmosfére sa začnú rozpadávať a raz môžu byť minulosťou. Spolu s nimi aj svet ako ho poznáme dnes.
správy od nás budete mať ako prví.
Stratokumulus, alebo aj slohokopa. Ide o nízky oblak, ktorý sa vyskytuje do výšky 2000 metrov. Najčastejšie sa tvorí v subtropických a polárnych oblastiach a to nad hladinou oceánov. Tu vytvára mohutnú súvislú vrstvu oblačnosti, cez ktorú slnečné lúče niekedy nepreniknú aj niekoľko dní. Stratokumulus odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru a v podstate tak ochladzuje našu planétu. Alebo aspoň teda zabraňuje jej otepleniu. Jeho existencia je však hypoteticky ohrozená.
Klimatický model
S pomocou klimatického modelu Tapio Schneider aj so svojím tímom zistili, že stratokumulus je citlivý na skleníkové plyny. Ak je ich v atmosfére priveľa, tieto špecifické oblaky sa začínajú rozpadať, miznúť a na zemský povrch sa tak dostane oveľa viac slnečného žiarenia. O koľko? O veľa. Odhaduje sa, že v súčasnosti hustá oblačnosť tvorená stratokumulusmi odráža až 30% slnečného žiarenia.
Nepravdepodobné, ale nie nemožné
Sám Schneider pre Washington Post povedal, že klimatický model jeho tímu nie je úplne presný. Vytvárať podobné klimatické modely je mimoriadne náročné, keďže klímu ovplyvňuje celá škála rôznych faktorov. Zahrnúť do prognostického modelu všetky je takmer nemožné. Aj keby sa množstvo CO2 zvýšilo na 1200 ppm, oteplenie o 8°C by to znamenať nemuselo. Ale mohlo. Medzivládny panel pre zmenu klímy predpokladá, že ak sa nič nezmení, množstvo CO2 v atmosfére sa na konci storočia bude pohybovať v rozmedzí 600-1000 ppm.
Rôzni odborníci napriek tomu model Schneideroho tímu nepovažujú za zbytočný. Odborník na oblačnosť Andrew Ackerman z NASA pre Washington Post povedal, že scenár „nie je šialený“, odborník na atmosféru Kerry Emanuel z MIT označil „základný mechanizmus za pravdepodobný“. Napriek tomu nie je potrebné robiť paniku. Stratokumulus stále existuje a dlho existovať bude. Sám Schneider verí, že ľudstvo scenár podobný s tým spred 55 miliónov rokov zrejme nestretne a to vďaka technologickému pokroku do času, kedy začne byť tento problém reálny.
Washington Post, SME, IFLScience
Nahlásiť chybu v článku