Psychiater Michal Patarák sa narodil vo Zvolene a vyštudoval Jesseniovu lekársku fakultu v Martine. Pôsobí v Banskej Bystrici a dlhodobo sa venuje téme alkoholových a drogových závislostí. Pracuje vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Michal Patarák, foto: Lukáš Mužla (interez.sk)

Stretli ste sa vo svojej praxi s užívateľmi spomínaných látok v článku?

V praxi sa stretávam len s niektorými z tých látok, najmä so zneužívaním toluénu a šalvie divotvornej.

V prípade šalvie divotvornej boli užívatelia, s ktorými som prišiel ako psychiater do styku, zväčša experimentátori, ktorí chceli skúsiť niečo iné a nové než doteraz užité drogy. V menšine prípadov to boli ľudia so záujmom o istý druh psychedelickej skúsenosti, keďže aj u nás sú dostupné publikácie o šalvii divotvornej ako o enteogéne.

Vznikla u týchto užívateľov závislosť na šalvii?

U žiadneho z užívateľov šalvie som nezaznamenal závislosť v klinickom zmysle. Išlo vždy o niekoľko užití, ku ktorému sa užívatelia vo väčšine prípadov nevrátili alebo vrátili len sporadicky. Veľmi ťažko sa mi vyjadruje k dlhodobým účinkom šalvie na psychické zdravie, keďže pacienti, ktorí užívali šalviu, užívali vždy viacero psychoaktívnych látok v rôznych obdobiach svojho života.

Za roky praxe som nezaznamenal, že by som u niekoho riešil izolované užívanie šalvie, teda sólo užívanie bez konzumácie iných psychoaktívnych látok. Na psychedeliká, respektíve halucinogény, sa podobá vzhľadom na nízku tendenciu k závislosti.

Listy čerstvej šalvie divotvornej. Foto: Photo by David J. Stang [CC BY-SA]
Mnohí mali aj psychotické stavy alebo schizofréniu, ale spájať užitie či užívanie šalvie priamo so vznikom týchto porúch si však pre malú vzorku zmienených pacientov, ako aj pre objektívne nedostatočne preskúmaný psychotogénny potenciál salvinorínu, obsiahnutého v listoch šalvie, nedovolím.

Nedá sa povedať, že by užitie šalvie patrilo medzi nejako zvlášť obľúbené experimenty u jedincov, s ktorými som mal možnosť stretnúť sa v praxi. Vo väčšine prípadov mi referovali o nepríjemných psychických i fyzických účinkoch, o svojej zmätenosti, o ktorej im rozprávali svedkovia ich intoxikácie, na ktorú si oni sami často vôbec nepamätali. Ich skúsenosť so šalviou nebola teda skúsenosťou s enteogénom, ktorú očakávali.

Asi v najväčšej miere z opisovných látok sa zneužíva toluén. Akú máte s ním skúsenosť v rámci praxe?

S toluénom má smutné skúsenosti sprostredkovane zrejme každý psychiater. Podobne ako ďalšie riedidlá je to skôr sedatívne pôsobiaca psychoaktívna látka, ktoré vedie k zmenám nálady a poruchám vnímania, pričom má na rozdiel od šalvie aj zrejmý a výrazný závislostný potenciál.

Fetujúce deti na ostrove Borneo. Foto: Henryk KotowskiKotoviski [CC BY-SA]
Zväčša ju užívajú jedinci z nižších vrstiev s nedostatkom finančných prostriedkov, mnohí ako preferovanú drogu, pričom ma zaráža nízky vek jedincov, ktorí ho užívajú – často od detstva, v niektorých obzvlášť tristných prípadoch dokonca od útleho.

Látka veľmi nepriaznivo ovplyvňuje nervový systém a vedie k dlhotrvajúcim a ireverzibilným následkom na jeho štruktúru i funkciu. U užívateľov toluénu som často videl osobnostnú degradáciu, absenciu akýchkoľvek nielen vyšších záujmov, ale aj normálnych cieľov, ktoré by si vytýčili alebo chceli naplniť vo svojom živote.

Súčasťou osobnostnej zmeny po dlhodobom užívaní riedidiel a rozpúšťadiel je amotivačný a apatický syndróm, v praxi som však liečil aj toxické halucinózy, ktoré odzneli do niekoľkých dní od posledného užitia toluénu, ale aj závažné psychotické stavy – pre nespoluprácu subjektov ťažko riešiteľné.

Stretli ste sa aj s užívaním popperu alebo kratomu?

K týmto látkam sa mi ťažko vyjadruje, poznám ich len v teoretickej rovine a pacientov s užívaním týchto látok som doteraz neriešil a ani žiadny pacient neprišiel s potrebou konzultovať užívanie Popperu alebo kratomu. Ich užívanie som však len nemusel odhaliť u iných pacientov s rôznymi psychickými problémami – napríklad aj preto, lebo som sa na cielene neopýtal.

Obchod s predajom fľaštičiek popperu. Foto: Claude Truong-Ngoc / Wikimedia Commons – cc-by-sa-4.0 [CC BY-SA]
Máloktorý experimentátor totiž pri konzultácii, vyšetrení alebo terapii uvedie zoznam všetkých látok, ktoré v živote užil. Na málo známe látky treba vyšetrenie takpovediac nasmerovať a zacieliť.

Mali by byť podľa vášho názoru zaradené tieto látky na zoznam zakázaných látok, aj napriek tomu, že neexistuje veľké množstvo užívateľov a správy o nich sa neobjavujú v médiách?

Na túto otázku neviem zodpovedne odpovedať. Podľa môjho názoru však zavedenie do zoznamu zakázaných látok nemá závisieť od počtu užívateľov či mediálneho tlaku, ale sa odvíjať od reálneho a potenciálneho nebezpečenstva daných látok a od ich statusu ako zakázaných práve v okolitých krajinách. Považujem to za nutnú súčasť systematického boja proti drogám a z môjho hľadiska dôležitého boja proti závislosti a prevencie psychických porúch, súvisiacich s užívaním psychoaktívnych látok. O tie totiž nie je núdza a tvoria zhruba štvrtinu až tretinu jedincov hospitalizovaných na slovenských psychiatriách.

Keby bolo na mne, zakázal by som ich. Takýto zákaz nepovažujem za samoúčelný, i keď nie som naivný a viem, že určite nie je postačujúci. Na prvom mieste je osveta a výchova detí a mládeže k zdravým cieľom, postojom a túžbam.

0
Uložiť článok
Komentovať