Foto: flickr.com (naturalizmus)

O tom, že antibiotiká už nie sú ideálnym spôsobom liečby, sa hovorí už niekoľko rokov.

Lekári poukazujú na fakt, že strácajú svoju účinnosť. Baktérie, proti ktorým by mali bojovať sa totiž menia, vyvíjajú a sú čoraz odolnejšie. Odborníci však prichádzajú s novinkou. Prelom v medicíne by mohli znamenať geneticky modifikované vírusy.

Cystická fibróza

Vírusy, ktoré sú schopné zničiť baktérie, sa nazývajú bakteriofágy. Britská tínedžerka sa ocitla v ohrození života a ten jej zachránili lekári práve vďaka bakteriofágom. 17-ročná Isabelle Holdaway musela podstúpiť transplantáciu pľúc, trpí totiž cystickou fibrózou. Ochorenie spôsobuje, že sa v pľúcach hromadí hlien, čo zapríčiňuje opakujúce sa infekcie. Po čase sú pľúca poškodené natoľko, že je nevyhnutná transplantácia. Pľúca Isabelle plnili funkciu už len z jednej tretiny a vyzeralo to s ňou veľmi zle. Obojstranná transplantácia mala byť záchranou života.

Infekcia

Po transplantácii sa však Isabelle do tela dostala nebezpečná infekcia. Z rany po operácii sa čoskoro rozšírila aj do pečene a iných orgánov. Zdalo sa, že boj o život prehrá, infekcia totiž nereagovala na žiadne antibiotiká a lekári boli bezradní. Po deviatich mesiacoch strávených v nemocnici ju lekári poslali domov, rodičom odporúčali pripraviť sa na najhoršie. Nevzdali to však všetci a jeden z členov lekárskeho tímu navrhol experimentálnu liečbu. S nápadom súhlasila aj Isabellina matka po tom, čo sa o tejto metóde dočítala na internete.

Dr Graham Beards [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Záchrana v hodine dvanástej

Pomocnú ruku napokon poskytol profesor Graham Hatfull, ktorý sa bakteriofágom venuje už 30 rokov a na univerzite v Pittsburgu mal uskladnených 15 000 ampuliek. Bakteriofágy fungujú tak, že napadnú bunky baktérií a zabijú ich, využiť sa však môžu len na liečbu špecifických ochorení. Aby bolo možné vybrať ten správny druh, bolo potrebné v laboratórnych podmienkach otestovať tisícky bakteriofágov. Isabelle nebola jediná, ktorá potrebovala takúto pomoc, nanešťastie, k druhému pacientovi sa nedostala včas. Aj život Isabelly bol zachránený v hodine dvanástej.

Má späť svoj život

Keď sa podarilo objaviť bakteriofág schopný zabiť baktérie spôsobujúce infekciu, bolo potrebné zvýšiť jeho účinnosť. Vedci ho preto geneticky upravili. Stále totiž mohlo hroziť, že baktérie odolajú a prežijú. Liečbu začali Isabelle aplikovať hneď, ako to bolo možné a po 6 týždňoch sa ukázalo, že zabrala. Testy pečene totiž ukázali, že infekcia takmer celkom zmizla. Okrem toho, netradičná liečba bola takmer celkom bez vedľajších účinkov, čo sa o mnohých antibiotikách nedá povedať.

Liečba nemusí byť účinná vždy

Dnes je Isabella späť v škole, je výbornou žiačkou, našla si popri škole prácu a dokonca sa učí šoférovať. O jej prípade sa písalo aj v časopise Nature Medicine a lekári sa odvažujú tvrdiť, že práve bakteriofágy by mohli byť riešením na krízu súvisiacu s baktériami odolnými voči antibiotikám. V prípade Isabelly však nebola liečba klinicky testovaná, nie je preto možné vyvodiť závery o tom, ako by zaberala na iných pacientov. Je preto nevyhnutné ďalšie testovanie. Je možné, že pri liečbe niektorých ochorení nebude liečba účinná vôbec.

theguardian, nature
Príbehy
0
Komentovať (0)