V priebehu stáročí si ľudstvo prešlo mnohými náročnými obdobiami. Prežilo dve svetové vojny a nespočetné množstvo ďalších väčších či menších vojenských konfliktov. Zažilo niekoľko pandémií a popasovať sa muselo aj s finančnými krízami. Toto sú tie najhoršie, aké kedy ľudstvo zažilo.
Ekonomiky rôznych krajín sveta sa opäť raz ocitajú na pokraji krízy. Ceny bývania vystrelili nahor raketovým tempom. Nehovoriac o stúpajúcich cenách energií, pohonných hmôt či potravín. Všetky tieto zmeny sa krutým spôsobom dotknú peňaženiek bežných obyvateľov, píše portál Live Science. V priebehu storočí ľudia zažili podobní krízy už viackrát. Pozrime sa na tie najkrutejšie.
Kríza z roku 1772
Písal sa jún v roku 1772, keď Londýnska banka Neale, James, Fordyce and Down skrachovala a prišla o približne 300 000 libier (v prepočte by to dnes bolo približne 58 miliónov eur). Kríza hrozila už dlhodobo, pomyselným klincom do rakvy však bolo podľa portálu Britannica to, keď jeden z partnerov – Alexander Fordyce ušiel do Francúzska, aby sa vyhol splácaniu dlhov.
Okamžite nastala obrovská panika a bankrot sa stával čoraz častejšie opakovaným pojmom. Ako píše portál Global History, skrachovali aj takmer všetky banky v Škótsku. Tu sa však vlna nezastavila, kríza postihla aj niekoľko holandských bánk a finančných inštitúcií v ďalších európskych krajinách.
Najväčšiu ranu však utŕžila Britská východoindická spoločnosť. Aby britská vláda zabránila jej kolapsu, zaviedla v roku 1773 tzv. Čajový zákon. Ten zabezpečil spoločnosti monopol na dovoz a predaj čaju v kolóniách, informuje portál History. Samozrejme, tento počin vyvolal poriadnu vlnu pobúrenia, následkom čoho obyvatelia Bostonu vysypali do vody v prístave 342 debien čaju. Tento akt sa do dejín zapísal ako Bostonský čajový večierok.
Veľká hospodárska kríza z roku 1933
Aj keď za oficiálny začiatok Veľkej hospodárskej krízy sa považuje rok 1933, začala sa už v roku 1929 obrovským prepadom akcií na americkej burze. Medzi rokmi 1929 až 1932 stratili americké akcie až 86 % svojej hodnoty. Podľa portálu Value Walk je do dnešného dňa Veľká depresia považovaná za najhoršiu finančnú krízu modernej éry. Následkom nej ostalo bez práce 15 miliónov ľudí, skrachovalo najmenej 4 000 bánk.
Globálna ekonomika utŕžila ranu, akú dovtedy nezažila. Aj v Británii stúpla nezamestnanosť na 20 %, informuje Live Science. Mnoho historikov si myslí, že práve hlboká kríza umožnila nacistom v Nemecku dostať sa k moci a nástup fašizmu v Taliansku. Svetielkom nádeje sa stal až Franklin D. Roosevelt, ktorý zaviedol niekoľko opatrení. Tie mali krajinám pomôcť opäť sa z krízy pozbierať.
Sústredil sa na vytváranie nových pracovných pozícií, podporoval poľnohospodárov a zameral sa aj na práva pracujúcich ľudí. Podľa portálu The Balance práve v tomto období získali ľudia prvýkrát istoty, ako napríklad minimálnu mzdu či sociálne zabezpečenie.
Ropný šok z roku 1973
Táto ekonomická kríza bola jasnou ukážkou toho, akú moc má ropa. Ropnému šoku prechádzalo medzi rokmi 1967 až 1979 množstvo nezhôd kvôli udalostiam na Blízkom východe. Tie napokon vyústili k tomu, že v roku 1973 sa arabskí vývozcovia ropy rozhodli uvaliť embargo. Podľa portálu The Guardian tým chceli potrestať západ za podporu Izraelu v Jomkipurskej vojne proti Egyptu.
Cena ropy za jeden barel vzrástla z 3 dolárov na 12. Okrem toho Organizácia krajín vyvážajúcich ropu zámerne znížila ťažbu ropy o približne 5 %, aby mohla manipulovať cenami. Preprava sa stávala čoraz drahšou a rástli aj ceny potravín.
Inflácia prekročila hranicu 24 %. Vtedajší premiér Edward Heath bol nútený zaviesť trojdňový týždeň a dodávky elektrickej energie prerozdeľovať podľa potrieb. Do roku 1975 stúpla cena bývania v Británii o 26 % a narastala aj miera nezamestnanosti. Podľa portálu Value Walk trvalo embargo síce len 5 mesiacov, arabské krajiny si však uvedomili, akú majú v rukách moc.
Finančná kríza v rokoch 2007 až 2009
Medzi najhoršie finančné krízy súčasnosti sa podľa portálu Investopedia jednoznačne radí aj tá z rokov 2007 až 2009. O pôvode tejto krízy sa diskutovalo veľa, nie je možné určiť jej presnú príčinu. Podľa portálu Value Walk je za krízu zodpovedný aj fakt, že ľudia z nižších ekonomických vrstiev s nestabilným príjmom boli schopní kúpiť si veľké nehnuteľnosti, na ktoré však jednoducho nemali. Banky poskytli hypotéky aj takým ľuďom, pri ktorých si to mali dvakrát premyslieť. Domy následne prepadli do rúk bankárom a tí ich museli opäť predávať. Narastalo množstvo hypoték, ktoré ľudia nedokázali splácať.
Prevláda názor, že ju odštartovali veľké investičné banky v Amerike a čoskoro sa rozšírila do ďalších krajín. Aj keď problémy sa nabaľovali už roky, za oficiálny začiatok krízy sa považuje pád banky Lehman Brothers.
Ťažkosti však malo čoraz viac bánk, prestali si navzájom dôverovať a požičiavať si. Nanešťastie pre banky je však od 90. rokov globálny finančný systém tesne prepojený. Aj keď bola teda banka Lehman Brothers na trhu viac ako 150 rokov, na kolená ju položila zlá investícia na trhu s realitami. Americký centrálny bankový systém (FED) totiž banke odmietol pomôcť, nechcel jej dať k dispozícii financie daňových poplatníkov.
Tak ako v prípade predchádzajúcich kríz, aj táto zapríčinila, že milióny ľudí skončili bez práce. Ekonomika v mnohých krajinách sa z tejto krízy nespamätala do dnešného dňa.
Kríza spôsobená pandémiou koronavírusu
Už v roku 2020 portál BBC informoval o tom, že pandémia koronavírusu nás uvrhne do krízy, akú svet nevidel od čias Veľkej depresie. Očakávalo sa, že opäť prudko stúpne nezamestnanosť a aj keď krajiny ako Japonsko, Nemecko či USA zareagovali na pandémiu pomerne rýchlo, kríze sa nevyhnú ani tie.
Avšak v čase, keď si mnohí mysleli, že to najhoršie už máme za sebou, udrelo Rusko a tým, že zaútočilo na Ukrajinu, spustilo ďalšiu vlnu problémov nevídaných rozmerov. O tom, ako vojna ovplyvní svetovú ekonomiku, sme vás informovali v samostatnom článku.
Nahlásiť chybu v článku