Foto: Unsplash/UCLA - Easter Island Statue Project

Veľkonočný ostrov patrí pod správu Čile, no od jeho pobrežia je vzdialený 3 540 kilometrov.

Veľkonočný ostrov patrí k najizolovanejším obývaným ostrovom na svete. To však nie je ani zďaleka najväčším lákadlom tohto odľahlého miesta v južnej časti Tichého oceánu. Na ostrove sa totiž nachádzajú svetoznáme sochy Moai, ktoré väčšina pozná v jednoduchosti ako mohutné kamenné útvary s veľkými hlavami. 

Viaceré útvary, ktoré boli pred stovkami rokov vyrobené pomocou ľudskej tvorivej činnosti, sú dodnes skúmané a spája sa s nimi množstvo teórií. Na špičku týchto mnohokrát záhadných výtvorov možno zaradiť aj sochy Moai z Veľkonočného ostrova.

Sochy, prezývané aj „Hlavy Veľkonočného ostrova“, sú pre turistov aj výskumníkov v niektorých oblastiach stále veľkou neznámou. Najčastejšie otázky sa týkajú spôsobu výroby, ich následnej prepravy po ostrove či všeobecného zmyslu ich vytvorenia.

Foto: Unsplash

Pôvod siaha približne 1 000 rokov dozadu

Na históriu a všetky záhady Veľkonočného ostrova sa dôkladnejšie pozreli aj cestovatelia z portálu The Planet D. Vzhľadom na polohu Rapa Nui (polynézsky preklad pre Veľkonočný ostrov) je lietadlo jediným spôsobom, ako sa môžete k sochám dostať.

Po päťhodinovom lete z čilského hlavného mesta Santiago sa pred vami objaví tajuplný ostrov, ktorého dominantou sú masívne kamenné hlavy. História a pôvod týchto útvarov je aktívnejšie skúmaná približne od začiatku 20. storočia, pričom výskumy informujú, že samotný proces ich vzniku sa datuje medzi roky 1250 až 1500 (publikácia Ostrov na konci sveta, R. Fischer).

Ostrov osídlili Polynézania, ktorých prítomnosť na tomto území sa datuje približne od roku 1000 nášho letopočtu. Pri snahe o zistenie skutočného významu týchto svetoznámych sôch vyšli na povrch viaceré teórie.

Foto: Pixabay

Okrem toho, že majú znázorňovať podobu uctievaných predkov, môže ísť aj poctu pre padlých náčelníkov kmeňov. Sochy, ktorých priemerná výška sú približne 4 metre a váha 12,5 ton, sú vyrobené prevažne z trachytového tufu, čo je v podstate stlačený sopečný popol.

V kameňolome Rano Raraku, kde sa nachádza väčšina zachovaných sôch, nájdeme aj najväčšiu nedokončenú Moai, ktorá by po finalizácii predstavovala výšku 22 metrov a váhu 270 ton.

Tajomný výraz hláv, ktoré majú aj telá

Výraz týchto vytesaných postáv, ktorých väčšinou až 3/5 tvoria ich hlavy, sa opisuje ako hrdý, ale zároveň tajomný. Monolitické sochy majú výrazné pery, výrazne je im vidno pretiahnuté nosy a ťažké obočie. Keďže boli dlhodobo zakopané a na povrchu trčali len hlavy, o existencii „tela“ sa nevedelo.

Neskôr sa sériou výskumov zistilo, že Moai majú aj telá, no tie sú menej prepracovanejšie, než samotné hlavy. Výskum, ktorý vykonávali archeológovia s podporou Kalifornskej univerzity, pomohol okolo dvoch sôch Moai vykopať dieru, ktorá vyvrátila tvrdenie, že sochy pozostávajú prevažne len z hláv.

V tlačovej správe z výskumu sa uvádza, že pôda v okolí sôch je vysoko úrodná. Dokazuje to, že lom Rano Raraku neslúžil len na ťažbu, ale bol hospodárskym centrom celého ostrova.

Výrazným bodom sú aj hrubé obočia  a hlbšie zasadené oči, čo malo tiež svoj konkrétny význam. Do priestoru očných jamiek sa totiž vkladali rôzne ozdobné kamene, ktoré slúžili ako súčasť viacerých obradov.

Foto: Unsplash

Na niektorých zdrojoch je možnosť sa dočítať, že všetky sochy Moai sú tvárami otočené do vnútrozemia ostrova, kde chránili obyvateľov kmeňov. To však nie je úplne pravda. Zopár ich je na jednej strane ostrova otočených aj smerom na oceán. Dôvodom má byť lepšia orientácia moreplavcov, ktorí sa snažili na Veľkonočný ostrov dostať.

Holanďan, ktorý chcel objaviť Austráliu

Aj keď má Rapa Nui dnes približne 8-tisíc obyvateľov, práve sochy Moai sem ročne prilákajú nemenej ako 100-tisíc turistov, píše Travelandleisure. O existencii týchto, pre niekoho nadprirodzených výtvorov, sa na Európskom kontinente dozvedeli prvýkrát v roku 1722.

Vtedy sa holandský moreplavec Jacob Roggeveen pri snahe nájsť Austráliu, ocitol na ostrove trojuholníkového tvaru, ktorý mal po väčšine povrchu tieto záhadné mohutné kamenné hlavy.

Preprava ostáva najväčšou záhadou

Ako je uvedené vyššie, sochy Moai vážia niekoľko ton, čo je náročné na presun aj dnes, nie to približne 700 rokov dozadu. Napriek tomu sa viaceré z nich nachádzajú stovky metrov od kameňolomu, kde ich nadaní a uznávaní remeselníci vyrábali a opracovávali.

Foto: Unsplash

Keďže na ostrove nenašli žiadne pozostatky akýchkoľvek pomocných nástrojov na presun sôch a dokonca ani lesnaté územia, väčšina teórií sa vytvorila na základe dohadov a výskumov, ktoré postupne rôzni bádatelia či vedci skúšali na replikách sôch.

Zatiaľ čo niektorí domorodci hovorili o božskej sile, ktorou náčelníci prinútili sochy chodiť, ostatní stavajú teórie na fyzikálnych zákonoch a ľudskej sile. Do roku 2000 sa podarilo ľuďom z celého sveta predstaviť viaceré fungujúce schémy, ako asi mohla vyzerať preprava niekoľko ton vážiacej sochy naprieč ostrovom.

Pamiatka, ktorej poškodenie sa určite neoplatí

Počet Moai na Veľkonočnom ostrove je vždy pomerne diskutabilnou témou. Keďže okrem hotových sôch je na ostrove aj množstvo nedokončených, celkový počet sa odhaduje až do 1 000 kusov. Okrem iného, len jedenásť sôch bolo z ostrova odvezených a umiestnených po múzeách na celom svete.

K záchrane, obnove a rozšírenému povedomiu o pôvode tejto ľudskej práce sa rada organizácií venuje od roku 1955. Moai prešli pod ochranu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a za ich poškodenie, respektíve manipuláciu s nimi, čakajú vinníkov nemilé tresty.

Foto: Unsplash

Príkladom je aj fínsky turista, ktorý si v roku 2008 dovolil odštiepiť kameň z ucha Moai. Následne ho čakala pokuta 18-tisíc dolárov a vyhostenie z ostrova.

Existencia sôch z Veľkonočného ostrova je dôkazom geniálnej ľudskej práce, umenia a precíznosti. A aj keď žijeme v modernej dobe technológie a výskumu, niektoré záhady sôch z ostrova Rapa Nui ostanú navždy pod rúškom tajnosti.