Obstaranie bytu za vlastné prostriedky je dnes takmer nemožné. A to najmä pre mladé páry. Najčastejšou formou získania externých prostriedkov je hypotéka, prípadne stavebné sporenie alebo kombinácia oboch. Ako hovorí garant pre sektor úverov a kapitálového trhu v Universal maklérsky dom Marek Sokol, spotrebný úver by mal byť vzhľadom na vyššie úročenie len krajná možnosť, aj to skôr pri menších rekonštrukciách.

V prípade manželského páru banka podľa Sokola posudzuje dva príjmy, a teda vzniká výrazne vyššia šanca na schválenie hypotekárneho úveru pre žiadanú nehnuteľnosť, pretože sa akceptované časti príjmu manželov zrátajú.

Lepšia platobná schopnosť

„Zároveň tak v tomto prípade dochádza aj k lepšej platobnej schopnosti, nakoľko sa na mesačnej splátke podieľajú dvaja dlžníci,“ hovorí Sokol. Vo väčšine prípadov tak majú manželia či rodina v očiach banky podľa neho vyššiu bonitu, než samostatní partneri. „Samozrejme, vždy to závisí aj od konkrétneho prípadu, príjmov či zamestnaneckého pomeru, najmä ak je jeden z partnerov živnostník a ručí svojím majetkom,“ doplnil odborník.

Rizikom je však rozvod, v dôsledku ktorého následne prichádza majetkové vysporiadanie. „V takomto prípade sa musia manželia rozhodnúť, či jeden z nich úverové zaťaženie prevezme, alebo spoločne úver vyplatia a peňažné prostriedky si rozdelia,“ dodáva. V našich podmienkach existuje pomerne málo prípadov, kedy o úver žiadajú manželia zvlášť a ešte aj každý na svoju vlastnú nehnuteľnosť. „Takýto stav možno považovať za luxus – v dnešnej dobe s aktuálnymi cenami nehnuteľností,“ pripomína odborník.

Nezosobášení partneri

Iná situácia nastáva, ak ide o partnerov, ktorí sa síce rozhodli bývať spoločne, no zosobášení ešte nie sú. „Bez ohľadu na to, či sa jedná o manželov alebo nemanželský pár, vždy sa posudzuje každý žiadateľ individuálne, a to aký druh a výšku príjmu dosahuje, či sa jedná o tuzemský alebo zahraničný príjem, ako aj množstvo ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú proces schvaľovania,“ vysvetľuje Sokol.

Pred vstupom do úverového vzťahu by ste sa mali dohodnúť, či budete fungovať ako rovnocenní spoludlžníci, alebo jeden bude žiadateľ a druhý ručiteľ či spoludlžník. Je dobré, ak si tieto vzťahy ujasníte, možno aj zmluvne, najmä ako sa záväzky budú riešiť pri prípadnom rozchode. Aby sa podľa Sokola nestalo, že jeden zostane na liste vlastníctva a druhý s dlhmi.

Pozri aj:

Cestujúci vlakom sa musia pripraviť na niekoľko zmien: Železničná spoločnosť od marca upraví cestovné poriadky