„Rozprávky, najmä tie tradičné, sú významným kultúrnym nástrojom, ktorý formuje nielen hodnoty, postoje, ale najmä emočné prežívanie a vnímanie detí. Klasické príbehy, ako napríklad aj Popoluška, Mrázik, Perinbaba, 12 Mesiačikov, často obsahujú archetypy „nevlastnej matky“ alebo „nevlastných súrodencov“ v role antagonistov,“ vysvetľuje Mgr. Natália Zajacová, detská psychologička.
správy od nás budete mať ako prví.
Pokračuje: „Tento spôsob naratívu má viacero efektov pre deti. Za najčastejší by som uviedla stereotypizáciu vzťahov v rodine a vytváranie vzorcov správania, kde sú nevlastní členovia rodiny automaticky spájaní so zlom, alebo s prekážkami. Pre deti vyrastajúce v nevlastných, či neúplných rodinách to môže byť obzvlášť zraňujúce, pretože to podnecuje negatívne sebavnímanie, a u starších aj obavy zo stigmatizácie.“
Psychologička zároveň upozorňuje, že to nie je len o tom, čo deti vidia, ale aj o tom, čo im je vysvetľované.
„Na druhej strane, už v elementárnom vzdelávaní – v škôlkach, učia pani učiteľky deti, ako „dobro vždy zvíťazí nad zlom“, a preto je dôležité uviesť, že tieto rozprávky zdôrazňujú hodnoty spravodlivosti a odmeny za vytrvalosť. To je najmä pre mladšie deti silné posolstvo, ktoré podporuje ich schopnosť vyrovnávať sa s ťažkosťami, či nespravodlivosťou,“ objasňuje Zajacová.
Nie sú to však len učitelia a učiteľky, kto deti učí správnym hodnotám a rozlišovaniu medzi dobrom a zlom. V prvom rade sú to rodiča. „V každom prípade je veľmi dôležité, aby rozprávky neslúžili len rodičom na krátkodobé zabavenie v čase, keď rodič potrebuje priestor na vlastné aktivity, ale aby rodičia spoločne s deťmi reflektovali posolstvá príbehov,“ uzavrela túto tému detská psychologička.
Ďalším dôležitým témam, ako napríklad vysvetliť deťom, že Ježiško neexistuje, aký je ideálny počet darčekov pod stromčekom, alebo ako sa správať po rozvode počas Vianoc, sa psychologička Natália venuje na svojom Instagrame.
Nahlásiť chybu v článku