Koncom 18. storočia sa západné myslenie výrazne menilo. Deti, ktoré sa predtým považovali za bytosti s vrodenou hriešnosťou, nadobudli v romantizme nový obraz, ako niečo nevinné, vzácne a čarovné. Spoločnosť začala detstvo vnímať ako osobitnú, výnimočnú životnú etapu, ktorá si vyžaduje ochranu.
Práve v tomto období sa Vianoce začali premieňať na rodinný sviatok. Objavili sa pokojné koledy, ktoré umocňovali jemný tón sviatkov a postupne sa presadil zvyk venovať štedrosť nie širšej komunite, ale vlastným deťom. Energiu starých, nespútaných osláv tak nahradila sústredená pozornosť na rodinu a domov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vianoce ako únik z bežného sveta
Sociálny antropológ Adam Kuper opisuje moderné Vianoce ako čas, v ktorom si spoločnosť vytvára vlastný dočasný svet. Predvianočné stretnutia, dobročinné zbierky či obľúbené tajné obdarovávanie narúšajú bežné vzťahy a vytvárajú priestor výnimočnosti.
Vrcholí v domácom prostredí, prevoňanom dobrým jedlom a plnom blízkych ľudí. Dospelí sa počas týchto dní môžu psychologicky vrátiť k pocitu detského úžasu a oddychovať od racionality či pracovného rytmu. Aj preto sa od detí očakáva, že budú nositeľmi sviatočného čara. Kultúra im pripisuje akúsi schopnosť udržiavať otvorené dvere do fantazijného sveta, či už prostredníctvom príbehov, filmov alebo len svojou vierou.
Mágia, ktorá hýbe aj hospodárstvom
Vianoce sa stali komerčným sviatkom už v 19. storočí, keď sa darčeky pre deti presadili ako kľúčová súčasť osláv. Historik Stephen Nissenbaum pripomína, že Santa Claus predstavoval staromódne Vianoce, rituál taký starý, že je v podstate mimo histórie, a teda mimo komerčného trhu. Umožňuje to vnímať darčeky a sviatočné výdavky ako prejav lásky a tradície, nie ako povinnosť či tlak nakupovať, a pritom všetkom zároveň každoročne podporovať modernú ekonomiku.
Nahlásiť chybu v článku