Vedci zaznamenali najsilnejšie fotóny, aké kedy dopadli na povrch Zeme. Mnohonásobne prekonali kolízie v CERN-e

Tibetská náhorná plošina patrí k najizolovanejším oblastiam sveta. V priemernej nadmorskej výške 5000 metrov ju od sveta na juhu oddeľujú Himaláje a na severe púšť Taklamakan. Vďaka tomu je vynikajúcim miestom napríklad na skúmanie vesmíru. Nachádza sa tu napríklad výskumné centrum zamerané na detekciu subatomárnych vesmírnych častíc, kde vedci len nedávno zachytili najsilnejšie fotóny, aké v histórii pozorovaní dopadli na povrch Zeme, informuje o tom Technology Review.

Tím vedcov, ktorí sledujú dáta zozbierané výskumným centrom na detekciu subatomárnych vesmírnych častíc v Tibete, publikoval ešte v apríli štúdiu, v ktorej popisujú pozorovanie najsilnejšieho fotónu, aký kedy v histórii meraní dopadol na povrch našej planéty. Výskumné centrum bolo vybudované už v roku 1990 a takmer tri desaťročia monitoruje subatomárne častice, ktoré vznikajú po strete vysokoenergetického vesmírneho žiarenia s vrchnou časťou našej atmosféry.

V Tibete teda monitorujú vysokoenergetické fotóny už necelé tri desaťročia. K ich stretu s povrchom Zeme dochádza pomerne často. Energia tých najsilnejších sa doposiaľ pohybovala v niekoľkých desiatkach teraelektrónvoltov (TeV 10¹²). To však platilo len donedávna. Ako informuje vedecký portál univerzity MIT technologyreview.com, vedci po prvýkrát v histórii zaznamenali „roj“ fotónov, ktorých energia presahovala 100 TeV. Dokonca sa vedcom podarilo zmerať energiu jedného fotónu, ktorého energia siahala až k hranici 500 TeV. Pre porovnanie, bežné viditeľné svetlo má energiu len niekoľko elektrónvoltov a kolízna energia vo Veľkom hadrónovom urýchľovači dosahuje energiu 14 TeV.

Vedcom sa navyše podarilo odhadnúť, odkiaľ fotóny s extrémnou energiou pochádzajú. Myslia si, že na povrch Zeme doputovali z oblasti Krabej hmloviny, ktorá je od Zeme vzdialená 6500 svetelných rokov. Vysokoenergetické fotóny sa zrejme uvoľnili pri supernove – teda explózii, pri ktorej hmlovina vznikla. Tá sa odohrala v roku 1054, kedy bola hmlovina viditeľná počas 23 dní aj za denného sveta. Udalosť vtedy zaznamenali čínski aj arabskí astronómovia.

Pozri aj:

Astronómovia si na Marse všimli nový kráter, ktorý je úplne iný ako ostatné