Zdá sa, akoby sa človek len tak vznietil bez toho, aby bol v blízkosti ohňa. Neraz po ňom ostali len chodidlá. Existuje niekoľko teórií, čo môže spontánne samovznietenie zapríčiniť. Podľa odborníkov ale za tým nie sú žiadne nadprirodzené sily.
Zaznamenaných bolo približne 200 prípadov
V decembri v roku 2010 76-ročný muž z ničoho nič zhorel na podlahe svojej obývačky. Ako informuje Irish Independent, o rok neskôr koroner ako príčinu smrti stanovil spontánne samovznietenie. Podľa Science Alert je to fenomén, v rámci ktorého človek znenazdajky vzbĺkne bez toho, aby požiar zapríčinil akýkoľvek externý zdroj.
Vo väčšine zaznamenaných prípadov na mieste ostali nedotknuté ruky a chodidlá obete, zatiaľ čo torzo a hlava zhoria na popol. Nábytok v blízkosti tela na sebe zvyčajne má len minimálne známky poškodenia. Za posledných 300 rokov bolo zaznamenaných približne 200 prípadov spontánneho samovznietenia.
Patológ Roger Byard si ale myslí, že k samovznieteniu síce môže dôjsť, no nie je spontánne. Prvý známy prípad spontánneho samovznietenia popísal v 17. storočí dánsky odborník na anatómiu. Išlo o prípad talianskeho rytiera zo 14. storočia menom Polonus Vorstius, ktorý pil víno v tú noc, keď jeho telo vzbĺklo.
Spontánne samovznietenie sa v minulosti často spájalo práve s nadmernou konzumáciou alkoholu. V priebehu rokov sa objavili ďalšie teórie, niektorí tvrdili, že za to môže Boh, obezita či črevné plyny. Podľa Byarda ale nič z toho nepotvrdil žiaden vedecký výskum.
„Telo človeka naozaj môže zhorieť, no neexistuje žiaden dôkaz o tom, že sa tak stáva následkom spontánneho samovznietenia,“ vyjadril sa v rozhovore pre Business Insider.
Prečo na mieste ostanú dlane a chodidlá?
Myslí si, že v konečnom dôsledku by sa v každom zo zaznamenaných prípadov dal nájsť externý zdroj plameňa, napríklad cigareta, lampa či sviečka. Vedeckému vysvetleniu spontánneho samovznietenia sa hovorí teória knôtu. Ľudské telo sa podľa odborníkov za istých okolností môže správať ako sviečka.
V roku 1998 vedci vykonali experiment, v rámci ktorého použili telo prasaťa. Zabalili ho do deky a následne ho zapálili. Po tom, čo plameň dohorel, na mieste ostali len nohy, podobne ako v mnohých prípadoch spontánneho samovznietenia. Teória knôtu predpokladá, že tuk funguje ako palivo, telo teda horí vďaka zásobám tuku. Oblečenie a prikrývky zas imitujú funkciu knôtu.
Podľa Byarda sa neraz stane, že sa človek oleje alkoholom. Ak následne napríklad na prikrývku spadne cigareta, plameň sa veľmi pomaly rozhorí. Vzhľadom na to, že dlane či chodidlá obsahujú málo tuku, plamene ich nemusia pohltiť. Ľudia radi veria mýtom a legendám, vysvetlenie spontánneho samovznietenia je ale podľa neho pomerne jednoduché.
Nahlásiť chybu v článku