Jeho jadro sa však podarilo prvýkrát zmapovať až teraz. Z mnohých zistení ostali vedci prekvapení. Ukázalo sa napríklad, že jadro je omnoho väčšie, ako sa doteraz predpokladalo. Zaberá až polovicu vnútra červenej planéty.
Vedci prvýkrát v dejinách zmapovali jadro červenej planéty
Vedcom sa podaril neuveriteľný krok vpred, prvýkrát v dejinách sa im podarilo zmapovať vnútro Marsu. Štúdia bola publikovaná v časopise Science 22. júla. Výskum trval celkovo dva roky (a desiatky rokov plánovania), pričom na túto úlohu sa podujal modul NASA InSight, ktorý na povrchu planéty pristál v novembri v roku 2018. Približne mesiac po tom, čo modul pristál, použil robotickú ruku na to, aby umiestnil malý seizmometer, píše portál Live Science. Následne mohli vedci sledovať otrasy, ktoré sa podobajú zemetraseniam.
Mars však nemá tektonické platne ako Zem, jeho kôra pripomína skôr jednoliatu platňu. Postupom času sa však planéta ochladzuje, následkom čoho sa zmenšuje. Kvôli tomu vznikajú na povrchu Marsu praskliny spôsobujúce seizmické vibrácie (väčšinou s magnitúdou 3,0 až 4,0). V priebehu posledných 2 rokov ich modul zaznamenal až 733. NASA následne bližšie analyzovala 35 najsilnejších seizmických vibrácií, aby mohli vedci vyrátať, ako ďaleko a ako rýchlo sa pohybujú naprieč planétou. Vďaka tomu mohli zmapovať vnútornú štruktúru Marsu.
Veľkosť jadra bola pre vedcov prekvapením
Ukázalo sa, že podobne ako Zem aj Mars má 3 vrstvy, a to kôru, plášť a jadro. Výrazne sa však odlišujú rozmery a zloženie týchto vrstiev. Napríklad, kôra Marsu je omnoho tenšia, ako vedci predpokladali, siaha do hĺbky 20 až 37 kilometrov. Pod kôrou sa nachádza plášť, ktorý siaha do hĺbky až 1 560 kilometrov. Jadro je však omnoho väčšie, ako sa vedci nazdávali, začína už niekde na polceste medzi povrchom a centrom planéty.
Odhaduje sa, že jeho polomer dosahuje približne 1 800 kilometrov, pričom polomer Marsu predstavuje 3 390 kilometrov, informuje portál Physics World. Jadro má však nižšiu hustotu a napriek obrovskému úniku tepla je stále tekuté. Vedci ale ešte stále nevedia, či má Mars aj nejaké pevné jadro. Trvalo stovky rokov, kým sa podarilo zmerať jadro Zeme, jadro Mesiaca trvalo zmerať 40 rokov po misiách Apollo. Získať takéto údaje o jadre Marsu v tak krátkom čase je preto poriadnym krokom vpred. Aj keď ich čaká ešte veľa práce, vedci majú dôvod na oslavu.
Nahlásiť chybu v článku