Pre niekoho je šťastím jeho rodina, pre iného poriadne plné bankové konto, pre niekoho je zase šťastím sloboda a možnosť túlať sa po svete. Vedci si ale myslia, že našli recept na šťastie, ktorý môže zlepšiť kvalitu života každého jedného človeka.

Ľudia sa viac zaujímajú o svoje duševné zdravie

Pandémia zapríčinila, že ľudí často ovládli negatívne emócie, zvýšil sa výskyt úzkostí a depresií. Ako ale píše portál Science Alert, ľudia sa začali viac zaujímať o rôzne aspekty mentálneho zdravia. Viac sa sústredia na svoje vnútorné prežívanie a na to, ako sa o svoju dušu starať o niečo lepšie. Vedci sa preto rozhodli, že zistia, ktorí ľudia sú tí najšťastnejší a aký je vlastne recept na šťastie.

Porovnávali tri skupiny ľudí. Prvú skupinu tvorili ľudia, ktorí sami pre seba radi kúpili niečo pekné. Druhá skupina čerpala potešenie napríklad z toho, že si mohli pozrieť dobrý film alebo si nalakovať nechty. Tretiu skupinu ľudí zas tešilo najmä to, ak mohli urobiť niečo pre iných, či už podržanie dverí v potravinách alebo darovanie vecí či finančného obnosu charite.

Výsledky výskumu boli vskutku zaujímavé. Na ľudí, ktorí láskavé skutky nevykonávali mimo svojej rutiny každodenne, nemali taký pozitívny vplyv ako na tých, ktorí ich vykonávali denne. Najšťastnejší boli tí, ktorí robili drobné milé skutky pre iných na pravidelnej báze. U ľudí, ktorí konali dobré skutky, sa zmiernili aj pocity úzkosti a depresie.

Pomôžete iným a pomôžete aj sebe

Prečo je to tak? Podľa portálu The Conversation preto, lebo ak sa sústredíme na pomáhanie iným, máme menej času zamýšľať sa nad vlastnými problémami. Ak pomôžeme niekomu, kto prežíva ťažšie obdobie ako my, vlastné problémy sa nám zdajú menej desivé. Okrem toho, pomáhaním iným si s ľuďmi budujeme a upevňujeme vzťahy, ktoré sú jednoznačne kľúčom ku šťastiu.

Je dôležité, aby sme viedli zmysluplný život. Ak svoje zdroje a energiu investujeme do budovania vzťahov, jednoznačne to zmysel má. Na druhej strane, ak míňame prostriedky a energiu len sami na seba, nemá to taký pozitívny účinok.

Každý deň stačí maličkosť

Podľa odborníkov je dôležité aj to, aby sme dobré skutky striedali. Napríklad, ak každý deň napečiete postaršiemu susedovi koláčiky, je to síce skvelé, no nemá to taký pozitívny účinok, ako keby ste každý deň vykonali iný dobrý skutok. Skúste sa ho z času na čas napríklad opýtať, či nepotrebuje odviesť k lekárovi alebo pomôcť vybaviť inú záležitosť.

Kľúčom je variabilita. Kým jeden deň môžete pomôcť s náročnou úlohou kolegovi, ďalší deň môžete neteri pomôcť vyrobiť šarkana. Dobrý skutok na nás najpozitívnejšie vplýva vtedy, ak dostaneme spätnú väzbu. Ak nás zaň niekto pochváli alebo sa poďakuje, pozitívne emócie sú intenzívnejšie.

Odborníci dodávajú, že robenie dobrých skutkov nemusí byť namáhavé a finančne náročné. Stačí pár sekúnd a dobrý úmysel, napríklad, keď kolegyni pochválite novú sukňu. Samozrejme, dobročinnosť nie je všeliekom na všetko. Podľa vedcov však jednoznačne platí, že pomáhaním iným pomáhate aj sebe.

Pozri aj:

Táto vec ho spôsobuje. Vedci sú konečne o krok bližšie k vysvetleniu záhadného fenoménu déjà…