Foto: SITA

Tragédia si vyžiadala viac ako stovku obetí, tisícky zranených a obrovské materiálne škody. Bilancia úmrtí bude zrejme ešte stúpať.

Hlavným mestom Libanonu zazneli včera podvečer dve po sebe nasledujúce silné explózie. Výbuch, ktorý nastal v prístave Bejrútu, bolo cítiť až na 234 km vzdialenom ostrove Cyprus. Samotná metropola Libanonu po explózii pripomína podľa guvernéra mesta skazu v Hirošime a Nagasaki. Explózie si zatiaľ vyžiadali viac ako 4 000 zranených a vyše 100 ľudských životov. Bilancia obetí však bude v nasledujúcich dňoch takmer určite stúpať. Čo sa vlastne v Bejrúte stalo?

Explózie otriasli hlavným mestom Libanonu krátko po 18. hodine miestneho času. K výbuchu došlo v miestnom prístave, prvotné informácie však boli rozporuplné. Agentúra TASS uviedla, že podľa televízie al-Hadas mohlo ísť o raketový útok a že podľa televízie al-Majádín došlo k výbuchu v sklade s petardami v blízkosti prístavu. Riaditeľ libanonskej tajnej služby Abbás Ibráhím nakoniec potvrdil, že výbuchy boli s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené výbušnými materiálmi uskladnenými v miestnom prístave.

Informácie neskôr potvrdil aj libanonský premiér Hasan Dijáb. K explóziám malo dôjsť v jednom zo skladov v prístave, v ktorom bolo umiestnené veľké množstvo výbušných materiálov. Premiér potvrdil, že sa v sklade nachádzalo až 2 750  ton dusičnanu amónneho. Navyše nebol dostatočne zabezpečený, premiér preto avizoval vytvorenie vyšetrovacej komisie, ktorá obrovskú tragédiu prešetrí a označí vinníkov smrtiacich explózií.

Foto: SITA

Ako sa do prístavu dostal?

Libanonský premiér Hasan Dijáb potvrdil, že nebezpečný materiál sa nezabezpečený v sklade v bejrútskom prístave nachádzal už od roku 2014. Podľa informácií, ktoré premiér poskytol, išlo o približne 2 750 ton dusičnanu amónneho, ktorý do prístavu priniesla bližšie neidentifikovaná loď ešte v roku 2013. Nebezpečný materiál bol skonfiškovaný a uskladnený, chýbali však bezpečnostné opatrenia. Čo presne spôsobilo požiar a následnú explóziu materiálu, nie je zatiaľ známe, odpovede má priniesť ďalšie vyšetrovanie.

Foto: SITA

Sám o sebe nebezpečný nie je

Dusičnan amónny je v bežných podmienkach biela kryštalická látka využívaná najmä ako poľnohospodárske hnojivo. Používa sa tiež ako dezinfekčný prostriedok vody, vďaka svojim oxidačným vlastnostiam aj pri výrobe pyrotechniky. Okrem toho je možné dusičnan amónny využiť aj na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín, pričom je aj hlavnou zložkou známej priemyselnej výbušniny ANFO. Ako však v článku pre The Conversation opisuje chemický inžinier Gabriel da Silva z univerzity v austrálskom Melbourne, na tragédiu rozmerov tej aktuálnej v Bejrúte sa toho musí pokaziť naozaj veľa.

Foto: SITA

Dusičnan amónny totiž sám od seba nehorí, vysvetľuje da Silva. Namiesto toho funguje ako zdroj kyslíka, ktorý urýchľuje horenie iných materiálov. Chemikália poskytuje oveľa vyššiu koncentráciu kyslíka ako vzduch okolo nás, preto je dusičnan amónny takým dobrým oxidantom a účinnou prísadou do výbušnín. V tých priemyselných, využívaných najmä v baníctve, sa zmiešava s ropou či inými horľavinami.

Pri dostatočne vysokých teplotách však dochádza k rýchlemu rozkladu dusičnanu amónneho. Tento chemický proces vytvára vodnú paru a oxidy dusíka. Takéto rýchle uvoľňovanie spôsobí explóziu. V takejto situácii dochádza, ak k výbuchu alebo silnému požiaru dôjde v dostatočnej blízkosti dusičnanu amónneho. Pri uskladnení nebezpečnej chemikálie je preto potrebné používať nehorľavé obaly a materiály. Gabriel da Silva vo svojom článku podotýka, že Austrália patrí medzi popredných producentov dusičnanu amónneho, ktorý skladuje vo veľkých množstvách. K žiadnej priemyselnej tragédii pritom v krajine nedošlo celé desaťročia.

Foto: SITA

Zo záberov, ktoré sa objavili po tragédii na internete, je zrejmé, že v bejrútskom prístave došlo najskôr k rozsiahlemu požiaru a následne aj k mohutným explóziám. Samotná explózia dusičnanu amónneho vytvára ďalšie množstvo rôznych plynov. Medzi nimi oxid dusičitý, červený silno zapáchajúci plyn, ktorý je jasne viditeľný aj za záberoch katastrofy v hlavnom meste Libanonu.

Oxid dusičitý je najmä vo veľkomestách bežným znečisťovateľom ovzdušia, ktorý vo vysokých koncentráciách môže človeku spôsobiť respiračné ťažkosti. Je preto pravdepodobné, že mnohí obyvatelia Bejrútu budú mať zdravotné problémy ešte niekoľko dní po explózii.

Podobné tragédie

Tragédie podobné tej v Bejrúte sa odohrali aj v minulosti. Len pred 5 rokmi došlo v čínskom meste Tiencin k sérii niekoľkých explózií. Pri jednej z nich vybuchlo aj 800 ton dusičnanu amónneho. Požiare po explóziách horeli niekoľko dní, spôsobovali aj ďalšie detonácie. Tragédia si vyžiadala 173 obetí, z toho viac ako 100 z radov hasičov.

K mohutnej explózii došlo v roku 1947 v prístave amerického mesta Texas, kde po požiari lode explodovalo viac ako 2 000 ton dusičnanu amónneho. Nehoda vyvolala sériu ďalších požiarov a explózií, vrátane výbuchu zásobníka ropy. Pri tragédii zomrelo 581 ľudí, dodnes ide o najsmrteľnejšiu priemyselnú tragédiu v USA.

Dusičnan amónny v rukách teroristov

Dusičnan amónny býva pre svoje vlastnosti často využívaný aj pri teroristických útokoch či iných tragédiách spôsobených podomácky vyrobenými výbušninami. Pamätný je najmä apríl 1995, keď na federálnu budovu v Oklahome zaútočila dvojica pravicových radikálov. Na výrobu 2 200 kg vážiacej výbušniny vtedy útočníci použili 108 vriec hnojiva z dusičnanu amónneho a flaše tekutého nitrometánu. Pri útoku zomrelo 168 ľudí, stovky ďalších utrpelo zranenia. Do septembra 2001 išlo o najväčší teroristický útok v dejinách USA.

Výbušninu vyrobenú z dusičnanu amónneho použil pri svojom útoku aj Anders Behring Breivik. Nálož nastražil do dodávky, ktorú odpálil priamo vo vládnej štvrti Osla. Pri explózii vtedy zomrelo 8 ľudí, viac ako 200 utrpelo zranenia. Výbuch Breivikovi slúžil najmä na rozptýlenie pozornosti počas útoku na ostrove Utøya.

The Guardian, TASR, The Conversation, BBC, History
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )