Foto: Profimedia

Vojna zanecháva trvalé následky nielen na ukrajinských, ale aj na ruských vojakoch.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine prišlo o život už množstvo ľudí. Konflikt má negatívny dopad nielen na Ukrajincov, ale aj na ruských vojakov. Jeden z nich popísal, ako z nich Rusko urobilo divochov už v začiatkoch vojny.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ruský vojak popisuje trpkú skúsenosť z frontu

Ruský vojak Pavel Filatyev na sociálnej sieti Vkontakte popísal svoje trpké skúsenosti z frontu. Ako píše portál The Guardian, popísal prvé hodiny, počas ktorých Rusi vtrhli na Ukrajinu, ale aj ničenie Chersonu. „O pol hodinu neskôr sme dorazili do Chersonu. Bola tma. Jednotky, ktoré šli pred nami, už obsadili prístav. Vojaci si hľadali miesta, kde by sa mohli umyť a vyspať sa,“ popisuje Pavel.

Jedno z oddelení obsadilo veľkú kanceláriu, do prístavu začali vstupovať ďalšie divízie. Pavel sa rozhodol preskúmať oblasť. Keď sa obzrel okolo seba, všetko bolo vyplienené. Všetci boli zničení a vyzerali ako divosi. Prehľadávali okolité budovy v nádeji, že nájdu vodu a jedlo. Dúfali, že niekde možno nájdu aj miesto, kde sa budú môcť osprchovať a pospať si. Niektorí začali brať so sebou počítače a čokoľvek cenné, na čo natrafili.

Foto: SITA/AP

Pavel priznáva, že ani on nebol výnimkou. V rozbitej dodávke našiel klobúk a vzal si ho, bolo mu chladno. Napriek tomu, v akom bol stave, sa mu všetko to rabovanie hnusilo. V kancelárii, ktorú obsadili, bol televízor a niekoľko vojakov sledovalo správy. Našli v nej aj fľašu šampanského.

Plnia pokyny, no nikto sa o nich nezaujíma

Keď vyšiel z budovy, stretol veliteľa práporu a pozdravil ho. Pripálil si od neho cigaretu a opýtal sa ho, ako vyzerá situácia. Veliteľ odpovedal, že všetko ide dobre a čoskoro bude koniec. S nádejou, že sa nočná mora čoskoro naozaj skončí, sa šiel Pavel vyspať.

V kanceláriách bola kaviareň s kuchyňou a chladničkami. Zjedli úplne všetko, na čo natrafili, vrátane ovsených vločiek, kaše, džemov, medu či kávy, ako divosi. Podľa Pavla k tomu boli nútení, v tom čase ich to už nezaujímalo, boli dohnaní na pokraj svojich síl. Väčšina z nich strávila najmenej mesiac na bojovom poli bez akéhokoľvek náznaku pohodlia, hygieny či normálneho jedla.

Vojak uvažuje nad tým, do akého stavu je možné dohnať ľudí tým, že sa nezaujímate o to, či majú čo jesť, kde spať a umyť sa. Všetko naokolo v človeku vyvoláva odporný pocit, snažili sa len prežiť. Ľudia sa bili o miesta na spanie či o miesto v rade na sprchu. „Bol som z toho všetkého znechutený, no uvedomoval som si, že sám som toho súčasťou,“ hovorí Pavel.

My sme napadli ich, oni nás sem nepozvali

Vojaci robili všetko preto, aby splnili príkazy, no tí, čo ich vydávali, sa o mužov vôbec nezaujímali. Krátko pred polnocou si v Chersone Pavel prvýkrát vyzliekol nepriestrelnú vestu a termoprádlo. Ľahol si na 2-metrový stôl a veci zložil vedľa seba. Bol už zúfalý z toho, ako veľmi sa potreboval vyspať. Musel ignorovať občasné zvuky streľby prichádzajúce zvonku.

Foto: Profimedia

V ďalšom príspevku Pavel hovorí, aký je z celej invázie nahnevaný. „Bojoval som na Ukrajine a ak nemám právo povedať vojne nie, prečo má niekto iný právo vyhlásiť ju?“ pýta sa vojak. Hovorí, že nemôže ruská armádu prinútiť, aby sa vrátila domov, no môže sa podeliť o svoje myšlienky a pocity. Dodáva, že ľudia sa ocitli v akomsi bludnom kruhu a všetci sú na vine. Hovorí, že Rusko má množstvo problémov a svoje chyby by malo napraviť.

Naši predkovia preliali toľko krvi za našu slobodu. Možno to nič nezmení, no odmietam sa podieľať na tomto šialenstve. Bolo by to eticky ľahšie, keby Ukrajinci napadli nás. Pravdou však je, že my sme napadli ich, oni nás sem nepozvali, hovorí Pavel.

Uložiť článok

Najnovšie články