Foto TASR - Luis Carillo *

Môže to viesť k zhoršeniu klimatických zmien.

Tropické lesy prijímajú menej oxidu uhličitého zo vzduchu, čo znižuje ich schopnosť fungovať ako “uhlíkový rezervoár” a smeruje k zhoršeniu klimatických zmien. Amazónia by sa už v budúcom desaťročí mohla stať namiesto prijímateľom oxidu uhličitého z atmosféry, jeho zdrojom, a to v dôsledku škôd napáchaných ťažbou dreva, hospodárskymi záujmami a následkami klimatickej krízy.

Ak by sa tak stalo, je pravdepodobné, že by klimatické zmeny mali vážnejšie následky a medzinárodné spoločenstvo by muselo oveľa rýchlejšie zakročiť voči aktivitám produkujúcim uhlík. Vyplýva to zo štúdie z odborného časopisu Nature, o ktorej informuje britský denník The Guardian.

Podľa štúdie, na ktorej sa podieľalo takmer 100 vedeckých inštitúcií, sa za posledné tri desaťročia množstvo oxidu uhličitého, ktoré absorbovali nedotknuté tropické lesy na svete, znížilo. Oproti 90. rokom minulého storočia je to až o tretinu menej, pričom je to v dôsledku vyšších teplôt, súch a odlesňovania. Tento trend bude zrejme pokračovať, keďže lesy čoraz viac čelia hrozbe v podobe klimatických zmien a ťažby.

Foto: lubasi [CC BY-SA 2.0], via Wikimedia Commons
Podľa Simona Lewisa z fakulty geografie na Leeds University, ktorý je jedným z vedúcich spoluautorov výskumu, by sa tradičný tropický les mohol stať zdrojom oxidu uhličitého do 60. rokov tohto storočia. “Ľudia mali zatiaľ šťastie, keď tropické lesy zlikvidovali mnoho nášho znečistenia, ale nemôžu to robiť donekonečna. Musíme obmedziť fosílne emisie predtým, než sa svetový kolobeh uhlíka obráti proti nám. Teraz je čas na akciu,” varoval vedec, podľa ktorého musí každá krajina a každý sektor dosiahnuť nulové emisie.

Vedci skúmali 300-tisíc stromov po dobu 30 rokov

Vedci skúmali 300-tisíc stromov po dobu 30 rokov, pričom kombinovali dáta z dvoch veľkých výskumných sietí na pozorovanie pralesov v Afrike a Amazónii a cestovali na odľahlé miesta vrátane národného parku Salonga v Konžskej demokratickej republike. Na označenie jednotlivých stromov použili hliníkové klince, merali priemer a odhadovali výšku každého stromu v rámci 565 oblastí lesa a každých pár rokov sa vracali, aby tento proces zopakovali. To im umožnilo vyrátať nahromadený uhlík v stromoch, ktoré prežili a ktoré uhynuli.

Foto: Archív TASR/AP

Amazonský rezervoár začal podľa ich zistení slabnúť skôr, ale rýchlo sa to deje už aj v afrických lesoch. Amazonské pralesy sú na rozdiel od tých afrických vystavené vyšším teplotám, ich rýchlejšiemu stúpaniu a častejším a vážnejším suchám. Výskumníci predpokladajú, že sa Amazonský prales zmení na zdroj oxidu uhličitého v polovici 30. rokov. Ak sa tropické lesy stanú zdrojmi a nie prijímateľmi, za následok by to mohlo mať oveľa vážnejšie globálne otepľovanie, ktoré by bolo ťažké zastaviť.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )