Ľudia sa často pýtajú, ako dlho by sme sa mali strániť jeden druhému kvôli pandémii koronavírusu. Táto otázka je zásadná nielen pre tých, ktorým chýba sociálny kontakt s ostatnými, ale je kľúčová aj pre štát, ktorý je zaťažený ekonomickým poklesom.
Výskum publikovaný v časopise SSRN ukazuje na modeloch, že je to najmenej 44 dní, teda 6 týždňov. Výskum bol realizovaný na pozorovaniach 36 štátov a údajov zo všetkých 50 štátov USA.
Autori krátkej, iba 7-stranovej štúdie, identifikujú dve metriky merania, a to dennú mieru nárastu chorých a čas na zdvojnásobenie kumulatívnych prípadov nakazených. Kým prvé meranie sleduje koľko percent chorých pribúda, druhé meranie sleduje, za aký čas sa prípady nakazených zdvojnásobia.
Počet prípadov celkom alebo novo objavených prípadov môže byť v rôznych krajinách výrazne odlišný, zavádzajúci a ťažko porovnateľný. Rýchlosť rastu prípadov a čas ich zdvojnásobenia nám ukazuje, ako rýchlo sa táto choroba šíri, uvádza spoluautor štúdie profesor Gerald Tellis.
Ako dlho zostať doma?
Predbežné výsledky ukazujú, že pri agresívnych zásahoch štátu trvá tri týždne, kým dôjde k zmierneniu šírenia (tempo rastu nakazených je pod 10 % a zdvojenie nad 7 dní), jeden mesiac, kým sa ochorenie dostane pod kontrolu (rýchlosť rastu pod 1 % a zdvojenie po vyše 70 dňoch) a 45 dní, kým sa dosiahne obmedzenie ochorenia (rýchlosť rastu pod 0,1 % a zdvojenie nad 700 dní).
Pod agresívnym zásahom štátu sa rozumie blokovanie krajiny, príkaz obyvateľom ostať doma a nevychádzať a najmä hromadné testovanie a povinné karantény.
Profesor Tellis však dodáva, že tieto čísla sa môžu líšiť najmä od veľkosti krajiny, ich kultúry (napríklad, ak sa pri pozdravení bozkávajú), ale aj teploty či vlhkosti podnebia.
Ak by sme tento výskum aplikovali na Slovensko a na blackout, o ktorom hovorí premiér Igor Matovič, tak spomínané tri týždne by vôbec nemuseli stačiť.
Blackout rozdeľuje ľudí aj politikov
Medzitým proti blackoutu sa vyjadruje stále viac ľudí. Ako uvádza TASR, tzv. blackout by mal podľa predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky význam len vtedy, ak by sa doň zapojili všetky krajiny európskeho kontinentu. Podľa nich by to tiež znamenalo kolaps podnikateľského prostredia.
Proti blackoutu Slovenska sa vyjadril aj bývalý premiér Peter Pellegrini a ako uvádza TASR, vyzval koaličných partnerov, aby zastavili experiment v podobe tzv. „vypnutia Slovenska“ či blackoutu. Rovnaký názor má aj Veronika Remišová, lebo štát by úplným zastavením krajiny zhoršoval už i tak zlú ekonomickú situáciu a psychický stav ľudí.
Podobne sa vyjadril aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda či bývalý minister financií Ivan Mikloš, ktorý upozorňuje, že takéto opatrenie by malo enormné priame aj nepriame ekonomické dôsledky.
Aj minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík (SaS) odmietol návrh na tzv. blackout. Označil ho za experiment, ako zlikvidovať ekonomiku. Sulík skonštatoval, že pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje, je proti tomuto návrhu.
Z koaličných partnerov sa pozitívne k blackoutu vyjadrilo hnutie Sme rodina. „Na základe údajov, ktoré máme v tejto chvíli k dispozícii, by sme sa pravdepodobne prikláňali k variantu blackoutu. A to z toho dôvodu, aby sme sa čo najrýchlejšie mohli vrátiť do normálneho režimu. Konečné vyjadrenie však strana poskytne až po preštudovaní ďalších podrobností,“ povedala pre TASR hovorkyňa hnutia Michaela Jurcová.
Vypnutie Slovenska
Vypnutie Slovenska, tzv. blackout, si premiér Igor Matovič predstavuje ako výnimočný stav počas niekoľkých týždňov. Na minimum by sa znížila mobilita ľudí, dodržiavala by sa vojenská disciplína a fungovalo by vojenské zásobovanie. Takýto dočasný stav by podľa neho umožnil čo najrýchlejšie naštartovať ekonomiku, ktorá za súčasnej situácie bude dlhodobo trpieť.
„Naozaj stojíme pred týmto rozhodnutím. Medicínsky sme dokázali vírus zraziť opatreniami na kolená. Na druhej strane je priebeh rozšírenia ochorenia v SR v podstate ‚sploštený‘. To sú však spojené nádoby. Ak medicínsky vírus stlačíme na minimum, aby sme chránili životy, ekonomiku priškrtíme, držíme ju pod krkom, karanténa trvá veľmi dlhú dobu. Ekonomika je rovnako ako vírus na kolenách. Sme v tejto situácii,“ zdôraznil predseda vlády.
Upozornil, že ako krajina môžeme byť aj za rok, ak nebude vyvinutá vakcína, v takom móde, ako sme dnes. „A to je dlhodobá ekonomická smrť. Je to môj názor, aj názor viacerých ekonómov,“ povedal Matovič.
„Slovensko za tejto situácie má podľa Matoviča dve možnosti. Jednou je, že bude mať nízke počty infikovaných, ale bude ekonomicky zomierať. Druhá možnosť je taká, že urobíme s vírusom krátky proces, ako to urobili v čínskom Wu-Chane, keď tam veľmi rýchlo, drastickými hygienickými opatreniami vírus eliminovali na minimum. Toto sú dve voľby, pred ktorými stojíme. Chcem preto, aby sme sa ako spoločenstvo rozhodli, ktorou cestou pôjdeme,“ doplnil premiér.
Váš názor na blackout
Blackout by znamenal pre Slovensko mnoho obmedzení, ktoré nezažilo prakticky od 2. svetovej vojny. Zastavila by sa verejná doprava, obmedzilo by sa vychádzanie a je možné, že by bola nasadená armáda. Možným opatreniam k blackoutu sme sa venovali včera v komentári.
V ňom sme zisťovali aj názor čitateľov na blackout. Do ankety sa zapojilo v momente publikovania tohto článku 18 510 čitateľov, z ktorých 56 %, teda vyše 10 000 hlasujúcich sa vyjadrilo proti blackoutu. Za to, aby bol na Slovensku blackout, sa vyjadrila tretina čitateľov a 11 % nevedelo, či by so zavedením blackoutu súhlasilo.
Táto anketa sa ale pýtala na blackout po dobu troch týždňov, ktoré by však aj na základe štúdie z úvodu článku nemuseli stačiť. Je teda možné, že ak by mal byť blackout dlhší, proti nemu by hlasovalo ešte viac ľudí.
Nahlásiť chybu v článku