Ľudstvo však neustále ohrozovali a aj ohrozujú katastrofy najrôznejšieho druhu. Takmer neexistuje čas, kedy by niekde neprebiehala vojna a o mnohých prírodných katastrofách či nešťastiach zapríčinených ľudským konaním sa ani nedozvieme. Stratia sa v záplave enormného množstva informácií. Vedeli ste napríklad, že medzi rokmi 1908 až 1968 sa v japonskom meste Minamata tisícky ľudí otrávili ťažkými kovmi? Nešťastie má následky ešte aj dnes po desiatkach rokov.
Obyvateľov mesta postihla epidémia neznámeho pôvodu
Bol koniec apríla v roku 1956, keď si lekári začali u svojich pacientov v japonskom meste Minamata všímať súbor zvláštnych príznakov. Strácali rovnováhu, potkýnali sa na každom kroku, ich reč sa stávala nezrozumiteľnou, strácali sluch a zrak, nedokázali prehĺtať, tŕpli im prsty rúk a nôh, mali kŕče a v závažných prípadoch ostali paralyzovaní, upadali do kómy a po niekoľkých týždňoch napokon umreli. 1. mája miestny lekár Hajime Hosokawa spísal správu, v ktorej prehlásil, že obyvateľov mesta Minamata postihla zvláštna epidémia neznámeho pôvodu, ktorá zasahuje najmä centrálny nervový systém.
Mesto pohltila panika, ľudia dezinfikovali svoje domovy a každý, kto kríval, sa stal podozrivým človekom, ktorému sa všetci vyhýbali. Objavovali sa dokonca aj správy o tancujúcich mačkách či psoch, ktoré mali chorobu roznášať. Z oblohy padali mŕtve vtáky a na hladine vody, v ktorej prestali rásť riasy, plávali uhynuté ryby.
Neskôr sa ukázalo, že za ochorenie a smrť obyvateľov bol zodpovedný ľudský faktor. Hosokawa a jeho kolegovia po niekoľkých experimentoch na zvieratách došli k záveru, že príčinou je zrejme otrava ťažkým kovom a mali pravdu. Továreň na výrobu chemikálií Chisso Corporation totiž medzi rokmi 1932 až 1968 vypustila do zálivu Minimata Bay veľké množstvá ťažkých kovov, vrátane medi, ortute, arzénu, olova či tália.
Ochorenie spôsobila otrava ťažkými kovmi
Miestni obyvatelia sa živili najmä rybolovom a zberom mušlí a keď tu bola v roku 1908 postavená továreň, mali radosť z nových pracovných príležitostí a z nádeje na vyššiu životnú úroveň. Aj keď chemický odpad bol do zálivu vypúšťaný už od začiatku, roky sa zdalo, že je všetko v poriadku. Problém sa ukázal, keď sa do vody dostala ortuť, ťažký kov sa následne dostal do tela rýb a iných zvierat a tie boli konzumované obyvateľmi Minamaty. Neskôr sa ukázalo, že otrava postihovala nielen ľudí, ktorí priamo ryby konzumovali, ale aj nenarodené deti. Tie sa totiž rodili s poškodením mozgu a extrémnymi telesnými postihnutiami.
Znečistenie vody ťažkými kovmi bolo mimoriadne rozsiahle. Na mieste, kde odpadové rúry továrne ústili do vody, boli zistené až dva kilogramy ortute na jednu tonu sedimentov. Na takom mieste by sa ťažké kovy oplatilo aj ťažiť a Chisso Corporation si príležitosť nenechala ujsť. Továreň sa rozhodla ortuť získať späť a pokúsiť sa ju predať. Samozrejme, firma Chisso Corporation čelila po uverejnení zistení nemalej kritike, rozhodla sa preto trasu potrubí odkloniť a chemický odpad vypúšťať na inom mieste. Následkom toho neboli ľudia chorí už len v Minamate, ale aj v ďalších rybárskych osadách, ktoré sa nachádzali na brehoch rieky Minamata.
Továreň a vláda chceli rozsah škôd zamlčať
Aj keď sa už vedelo, čo chorobu a smrť mnohých obyvateľov spôsobilo, vláda neurobila takmer nič pre to, aby sa zamedzilo ďalším prípadom a úmrtiam. Chisso Corporation dokonca dotovala výskum, ktorého cieľom bolo nájsť alternatívny zdroj choroby. Vedenie továrne sa tak snažilo zabrániť tomu, aby došlo k jej zavretiu a finančným stratám.
Ľudia v Minamate tak na následky otravy ťažkými kovmi zomierali ešte desiatky rokov. Do marca v roku 2001 bolo zaznamenaných 2 265 prípadov ťažkej otravy a viac 10 000 ľudí trpelo ľahšími príznakmi. 1 784 ľudí otravu ťažkými kovmi neprežilo. Navyše, ľudia trpeli nielen otravou, ale aj hladom. Rybári už takmer nič nedokázali uloviť a to, čo ulovili, mali zakázané predávať do iných oblastí. Zákaz však platil len čiastočne, aby vláda nemusela rybárom vyplácať náhradu škody.
Rybári boli nespokojní a počas protestov napáchali mnoho škôd. Práve vďaka tomu ich situácia napokon zaujala aj médiá. Ľahké to nemali ani rodiny otrávených ľudí. Čelili diskriminácii a ostrakizmu. Obe skupiny sa však dožadovali finančnej náhrady, čo spočiatku viedlo k vyplateniu len niekoľkých menších súm od firmy Chisso Corporation. Dlhé roky sa však nedialo nič významné, čo by zabránilo ďalšiemu znečisťovaniu a ďalším prípadom otravy.
Ľudia znášajú následky incidentu ešte aj dnes
Aj keď od vypuknutia „epidémie“ ubehli už desiatky rokov, súdne procesy s Chisso Corporation ešte stále nie sú ukončené, aj keď do zahladenia stôp a vyplatenia odškodného investovala firma milióny dolárov. Odhaduje sa, že suma sa v priebehu rokov vyšplhala až na 610 miliónov dolárov. Terčom kritiky je aj postoj vlády k danej situácii, ten je témou mnohých búrlivých diskusií ešte aj dnes. Chisso Corporation aj vláda totiž stále odmietajú priznať plný rozsah napáchaných škôd a mnohí ľudia boli v súdnych procesoch prinútení mlčať.
Žiadne odškodné však nezmaže stopy, ktoré incident zanechal nielen na ľuďoch, ale aj na životnom prostredí. Tí, ktorí prežili, žijú s následkami otravy ešte aj dnes.
Wikipedia, Devastating Disasters, NCBI, Verywellhealth, Med, Science Direct
Nahlásiť chybu v článku