Zemský povrch môžeme prirovnať k živej koži — spája totiž fyzikálne, chemické a biologické procesy. V priebehu geologického času sa krajina mení a ako sa tento povrch vyvíja, mení sa aj cyklus uhlíka a cirkulácia živín, pretože rieky nesú sedimenty až do oceánov. 

Všetky tieto zmeny majú veľký vplyv na ekosystémy a biodiverzitu, teda na všetko živé, čo obýva planétu Zem. Rekonštrukcia toho, ako sa Zem počas miliónov rokov vyvíjala, je základným krokom k pochopeniu meniaceho sa tvaru planéty a tiež k pochopeniu takých vecí, ako je zmena klímy či tektonika.

100 miliónov rokov v dynamickom modeli

Ako píše pre portál The Conversation docent Tristan Salles z Univerzity v Sydney, v spolupráci s vedcami z Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum, École normale supérieure univerzity v Paríži, univerzity v Grenoble a univerzity v Lyone teraz publikovali podrobný geologický model zmien zemského povrchu v prestížnom časopise Science.

Ich dynamický model je počítačovou simuláciou toho, ako sa menil povrch Zeme za posledných 100 miliónov rokov. Model má vysoké rozlíšenie, a to až do 10 kilometrov.

V detailoch tak ukazujú, ako sa zemský povrch v priebehu času menil a ako to ovplyvnilo spôsob, ako sa sedimenty pohybujú a usadzujú. Model je rozdelený na snímky po miliónoch rokov a zahŕňa tiež tektonické a klimatické sily s povrchovými procesmi, ako sú zemetrasenia, zvetrávanie, meniace sa rieky a ďalšie.

Tri roky práce

Vytvorenie modelu trvalo tri roky a pridávali tiež ďalšie informácie z iných vied, ako je napríklad paleografia, teda veda o histórii Zeme. Samotné počítačové vytváranie simulácií trvalo niekoľko dní a museli byť na to použité stovky počítačových procesorov. Stálo to ale za to a podarilo sa vytvoriť globálne mapy s vysokým rozlíšením zobrazujúce úrovne Zeme a tiež vodné toky a sedimenty.

Pre vedcov je takýto model významný, keďže môžu byť aj na základe neho schopní predpovedať, ako sa bude v dlhodobom horizonte meniť zemský povrch a budú tak schopní odpovedať na otázky ohľadom rôznych kľúčových čŕt zemského povrchu, vrátane toho, ako ako naša planéta cykluje živiny a ako dala možnosť vzniku života tak, ako ho poznáme.

Pozri aj:

Objavili novú vrstvu Zeme: Vo vnútri jadra sa nachádza kovová guľa s priemerom 650 kilometrov