Foto: Weizhi Ji/Kunming University of Science and Technology

V prírode by takýto hybrid neexistoval.

Vedcom sa podaril ďalší mimoriadny úspech. Vyrobili embryá opíc, ktoré obsahujú ľudské bunky a takéto embryo nechali vyvíjať sa 19 dní. Nepochybne významný úspech však podnietil diskusie o etickosti takýchto zákrokov.

Článok pokračuje pod videom ↓

Embryá, ktoré sú známe ako chiméry, sú organizmy, ktoré pochádzajú spravidla z dvoch rozdielnych živočíchov, v tomto prípade to bol makak dlhochvostý a človek. Takéto kríženia ale nie sú ničím novým, v posledných rokoch vedci už vyrobili embryá ošípaných a oviec, ktoré obsahovali aj ľudské bunky.

132 opičích embryí s ľudskými bunkami

Ak sa pýtate, na čo je to vlastne dobré, tak výskum je významný v tom, že jedného dňa by bolo možné, aby sa umožnil rast ľudských orgánov vo vnútri iných zvierat a boli tak vhodné na transplantáciu, informuje portál The Guardian.

Vedci majú z najnovšej chiméry radosť, lebo bola životaschopná, bunky prežívali a dokonca sa dokázali aj množiť.

Tieto výsledky môžu pomôcť lepšie pochopiť skorý vývin človeka a vývoj primátov, pričom môžeme vytvoriť účinné stratégie na zlepšenie ľudského chimérizmu u evolučne vzdialených druhov,“ napísali vedci v štúdii publikovanej v časopise Cell pod vedením Juana Carlosa Izpisua Belmonteho.

Makak dlhochvostý. Foto: Rushen; Owner: Thai National Parks, CC BY-SA 2.0, via Wikimedia Commons

Vedci vzali špecifické bunky ľudského plodu nazývané fibroblasty a preprogramovali ich na kmeňové bunky. Tie sa potom šesť dní po oplodnení vniesli do 132 embryí makakov.

Vložilo sa v priemere asi 25 ľudských buniek do jedného embrya a následne sme pozorovali približne 4 percentá ľudských buniek v opičom epiblaste,“ uviedol doktor Jun Wu, spoluautor výskumu.

Embryá nechali vyvíjať sa 19 dní, potom boli zničené. Aby vedci dokázali ľudské bunky zachytiť, vybavili ich fluorescenčným proteínom. Výsledky ukázali, že všetkých 132 embryí obsahovalo ľudské bunky, aj keď pri vývine ich podiel časom klesal.

Foto: Weizhi Ji/Kunming University of Science and Technology

Na hranici etiky

Wu uviedol, že výskum môže pomôcť vyvinúť transplantovateľné orgány. Profesor Robin Lovell-Badge na margo etickosti výskumu povedal, že zatiaľ ho experimenty neznepokojujú, keďže ide iba o zhluk buniek. Pripustil však, že časom budú vznikať otázky, kam až takýto výskum môže zájsť.

Iní sú však už vo vyjadreniach konzervatívnejší. Profesor Julian Savulescu, riaditeľ Oxfordského centra praktickej etiky uviedol, že výskum otvoril Pandorinu skrinku.

Predtým, ako sa uskutočnia akékoľvek experimenty na živých chimérach alebo na ich orgánoch, je nevyhnutné správne vyhodnotiť ich mentálne schopnosti. To, čo vyzerá ako zviera, môže byť psychicky blízke človeku,“ povedal.

Uložiť článok

Najnovšie články