Mnoho z nás má účet minimálne na jednej sociálnej sieti. Najmä v momentálnej situácii nám interakcie na nich nahradili fyzický kontakt, lenže je veľmi tenká hranica, kedy sú sociálne siete užitočné a kedy už vplývajú negatívne.
O týchto nástrahách a dopadu sociálnych sietí na naše životy sme sa porozprávali so školskou psychologičkou, ktorá pôsobí aj ako pedagóg na gymnáziu, kde zároveň vyučuje psychológiu a francúzsky jazyk.
Aký je váš názor na sociálne siete?
Sociálne siete sú tu, prijali sme ich ako niečo samozrejmé a primárne nám mali uľahčiť komunikáciu, čo sa im aj podarilo. Dnes už je skoro každý na nejakej sociálnej sieti. Chodíme na ne tráviť čas, pozerať zaujímavé fotky či videá, poprípade vyhľadávať nové informácie. Majú však aj svoju negatívnu stránku. Ľudia sa postupne na nich stávajú závislými a nevedia rozlíšiť, čo je pravda a čo je iba vymyslené či vykonštruované.
My sme ľudia, ktorí chceme slobodu a chceme byť spoločenskí. Ten, kto je extrovert, tak mu častokrát nestačí komunikácia iba v reálnom svete, tak ju vyhľadáva aj na sociálnych sieťach.
Introverti majú zas ťažkosti si vytvoriť kontakty v reálnom svete, preto utekajú na sociálne siete, kde je zoznamovanie jednoduchšie. Každopádne, musíme sa s nimi naučiť žiť a prijať ich s ich s pozitívnymi, ale aj s negatívnymi stránkami.
Kedy si myslíte, že sa u ľudí vytvorí závislosť na sociálnych sieťach?
Malé deti sa začínajú vo veľmi skorom veku hrať s telefónmi alebo tabletmi, pretože rodičia nemajú čas ich zabávať a venovať sa im. Už v tom čase môže u nich vzniknúť závislosť na technológiách. Na druhej strane sú tieto deti digitálne zručnejšie.
Lenže, vždy si treba určiť hranice trávenia času pred obrazovkou či na sociálnych sieťach, ktoré by mali rodičia dodržiavať, pretože iba oni dokážu svojim deťom tieto hranice vymedziť. Vtedy dieťa vie, kedy musí odložiť telefón či tablet a to môže predchádzať závislostiam.
Momentálne je jednotkou medzi sociálnymi sieťami Instagram. Čo si o ňom myslíte?
Instagram je veľmi zaujímavá platforma. Ja osobne mám na ňom účet a sledujem tam niektoré osobnosti. Lenže som prekvapená, ako niektorí ľudia plne otvárajú svoj život verejnosti a publikujú na ňom všetky časti svojho života.
Na druhej strane úplne rozumiem ľuďom, ktorí sa ním živia. Tieto osoby majú neskutočnú silu pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť iných ľudí svojimi príbehmi či názormi.
Myslíte si, že veľmi dokonalé, prefiltrované fotky s vypracovanými telami nejako ovplyvňujú mladých ľudí?
Všetci máme nejaké sny a ideály. Je možné, že sa doma tomu danému mladému človeku nedostáva dostatok pozornosti. Vtedy mysľou utekajú kamkoľvek a častokrát práve k ilúziám, ktoré považujú za realitu. A to Instagram dokonalo poskytuje, pretože na ňom vidia svoj ideál.
Dnešná doba útočí na sebavedomie mladého človeka. Kedysi mali mladí ľudia menej vplyvov, ako ich majú dnes. Je to vďaka slobode, ktorú máme. Môžeme si vybrať, koho budeme sledovať na sociálnych sieťach. Stáva sa, že si neuvedomujeme, že jednotlivé fotky na Instagrame sú zväčša veľmi upravované a majú ďaleko od reality.
My na Instagram pridávame fotky, kde sme dokonalí, pretože to všetci chcú vidieť. Nechcú nás vidieť s nejakými nedokonalosťami. Ale mladý človek je veľmi ovplyvniteľný. Preto je dôležité mať okolo seba ľudí, ktorí o týchto témach hovoria, čo je reálne a čo nie.
Myslím si, že ľudia dnes delia svoj život na reálny a virtuálny. Na sociálnych sieťach sledujeme rôznych ľudí. Rozprávame sa, kto kde je na dovolenke, kto má akú postavu a žije z časti ten ich život, ktorý ani nepozná. Potom, po vypnutí obrazovky žijeme svoj život, ktorý je často nudnejší ako ten virtuálny na sociálnych sieťach.
Môžu mať sociálne siete nejaké dopady na vzťahy?
Stáva sa, že komunikácia cez sociálne siete nás brzdí vo verbálnej komunikácii a v schopnosti vnímať druhého človeka. Taktiež sa stáva, že na sociálnych sieťach si často nedávame pozor, čo napíšeme alebo povieme tomu druhému človeku.
Je to preto, že ho nevidíme a nie sme v jeho prítomnosti. Keď sme vedľa toho daného človeka, sme citlivejší, dávame si pozor, čo povieme a starostlivo vyberáme slová, aby sme tohto druhého neranili.
Ale cez sociálne siete vieme byť viac agresívnejší, odmeranejší a nehľadieť na tohto druhého. Musím ale poznamenať, že všetky popísané faktory závisia individuálne od každého jedného človeka.
Je možné, aby sme mali dobrý pocit za lajk alebo komentár?
Z časti je to pravda, ale opäť je to veľmi individuálne. Dnes sú ľudia veľmi naviazaní na sociálne siete. Stáva sa, že niekto niekoho lajkuje pravidelne a zrazu mu na novú fotku nepribudne lajk. Človek, ktorý uverejnil danú fotku sa potom môže cítiť ublížený, ba až ponížený, že ten dostatočný počet lajkov či komentárov nezískal.
My ako ľudia potrebujeme pochválenie, povšimnutie a záujem. Ak nemáme dostatok záujmu v reálnom svete, tak si to častokrát môžeme kompenzujeme na Instagrame. Taktiež je to aj o emócii a tie my veľmi potrebujeme.
V mozgu máme centrá, kam príde dobrá emócia a my sme spokojní. Na obrazovke sa vždy niečo deje a ľudia zvyčajne túžia po novinkách. Na sociálnych sieťach je emócia prítomná a vždy nová. My po týchto emóciách a novinkách neustále bažíme a vyhľadávame ich. Lenže dlhodobé trávenie času na sieťach môže pôsobiť aj veľmi negatívne na duševné zdravie, čo si častokrát ani neuvedomujeme.
Čo by dopomohlo mladým ľuďom, aby sa vedeli orientovať na sociálnych sieťach alebo rozlíšiť tieto dva životy, ktoré často zažívame?
Je dôležité mladých ľudí učiť všetkým nástrahám, ktoré môžu vyplývať zo sociálnych sietí. Preto by bolo skvelé, ak by sa na všetkých základných alebo stredných školách viacej venovali rozvoju kritického myslenia, aj keď je to veľmi náročné, pretože učebné osnovy sú tak nahustené, že učitelia nemajú priestor ani na precvičovanie už naučeného učiva.
Skvelé by bolo kombinovať klasické hodiny s workshopmi, rôznymi blokmi, prednáškami, kde by prednášali externisti z odboru a podporovali u žiakov schopnosti orientovať sa v záplave informácií, ktoré ponúkajú média.
Nahlásiť chybu v článku