Foto: Profimedia

To, že turecká rodina má 19 detí, nie je ani zďaleka to najzvláštnejšie, čo v tomto prípade spozorovali vedci.

Obdobím, keď svet skúmame po štyroch, si prejde každý človek. Akonáhle sa však postavíme na nohy, tento druh chôdze, prirodzene, odsúvame. No turecká rodina s obrovským počtom detí má až päť členov, ktorí sa celý život presúvajú po štyroch. Tento fakt zaujal vedcov a úprimne povedané, zamestnal ich na celé roky. Dnes už však vieme, čo za touto zvláštnosťou stojí.

Nie je to spätná evolúcia

Ako uvádza portál IFL Science, rodina Ulasovcov žije v južnom Turecku a spolu s rodičmi je pod jednou strechou aj ich 19 detí. Bohužiaľ, až 7 z nich trpí mentálnym postihnutím. Čo vedcov zaujalo, je fakt, že päť z detí vykazuje veľmi zvláštny druh chodenia – po štyroch. V tomto pohybe sú naozaj zbehlí a výskumníkov zaujímalo, čo môže za touto abnormalitou stáť. Pôvodný výskum realizoval Üner Tan, ktorý poruchu definoval ako Üner Tanov syndróm s kontroverzným záverom, že ide o spätnú evolúciu.

Pochopiteľne, porovnávanie s opicami sa nepáčilo hlave rodiny Ulasovcov, ale ani niektorým ďalší vedcom. Do situácie sa tak vložili britskí vedci a spolu s BBC natočili dokument o tejto rodine. Výsledky ďalších výskumov označili Tanove závery za urážlivé a prišli s novými poznatkami, ktoré by mohli za zvláštnosťou byť.

Cerebrálna ataxia

Podľa zistení vedcov by mali súrodenci trpieť cerebrálnou ataxiou, čo je vrodená choroba, ktorá spôsobuje problémy s rovnováhou a prakticky znemožňuje vzpriamenú chôdzu. Tento stav však nemá nič spoločné s génmi, ktoré sa podieľajú na evolúcii. Zaujímavý je ale fakt, že prsty v tejto anomálii môže mať aj samotná výchova – mladší súrodenci evidovali tento pohyb u starších a v prípade, že do toho nezasiahli rodičia, považovali to za úplne normálne.

Preklasifikovanie Üner Tanovho syndrómu však bude náročné, nakoľko sa väčšina mutácii tohto typu viaže na jeden gén – VLDLR, uvádza IFLScience. Okrem toho môžu byť pri tejto chorobe zapojené aj ďalšie štyri gény, čo výskumníkom sťažuje určenie základného mechanizmu choroby.

Článok bol pôvodne publikovaný v roku 2023. 

Uložiť článok

Najnovšie články