Foto: TASR/ZOO Bratislava

Nový riaditeľ bratislavskej ZOO má smelé plány, vyriešiť chce aj kritizovaný výbeh medveďa hnedého.

Zoologická záhrada v Bratislave bude aj toto leto patriť medzi najväčšie atrakcie nášho hlavného mesta. Návštevníkov čaká hneď niekoľko noviniek a jedna z tých najväčších sa udiala na poste riaditeľa. Júliu Hanuliakovú, ktorú sprevádzalo niekoľko kontroverzií, nahradil Matej Dobšovič, s ktorým sme sa porozprávali o novinkách, ale aj praktickom fungovaní ZOO.

Nový riaditeľ uspel vo výberovom konaní a komisiu presvedčil, že jeho vízia smerovania populárnej zoologickej záhrady je tá najlepšia. Ako sám pri nástupe uviedol, do novej funkcie sa veľmi tešil, pričom medzi jeho hlavné priority patrí zatraktívnenie ZOO, ktoré by malo ísť ruka v ruke so zlepšovaním podmienok pre zvieratá, ale aj upriamenie pozornosti na ochranársku funkciu záhrady. My sme zisťovali, na aké novinky sa môžu navštevníci tešiť, či už je vo funkcii aklimatizovaný, ale aj to, koľko stojí taká starostlivosť o zvieratá.

V rozhovore sa dozviete:

  • aké novinky čakajú návštevníkov ZOO;
  • ako prebieha proces prijatia nového zvieraťa;
  • koľko ich ročne stojí krmivo;
  • ako vníma problematiku súkromných ZOO.

Vo funkcii ste stále ešte pomerne čerstvo. Aký bol proces nástupu na túto pozíciu z hľadiska aklimatizácie?

Ja som zoologickú záhradu poznal ako návštevník a zároveň som vnímal, čo sa okolo nej medializovalo. To zoznamovanie bolo také, že som v každej oblasti začal popisovať svoje predstavy a všetko som komunikoval so zamestnancami, s ktorými sme dotvárali plán, ako to dosiahnuť. Z môjho pohľadu to je najlepší spôsob, ako sa s tými ľuďmi skutočne zoznámiť, vidieť ich kvality, a tiež zistiť, ako vlastne ZOO funguje, ako má nastavené priority. V prípade potreby tieto priority, pochopiteľne, meniť.

Čo sa týka všeobecnej aklimatizácie, dá sa povedať, že už som aklimatizovaný. S mnohými vecami som oboznámený a veľmi tomu pomohli aj zamestnanci, ktorí tú pracujú. V týchto ľuďoch tu máme veľký potenciál.

Ako vyzerá taký pracovný deň riaditeľa ZOO?

V súčasnosti taký bežný deň vlastne ani neexistuje. Máme nastavený nejaký rámec pravidelných činností a stretnutí, no popritom neustále odbieham na konkrétne miesta. Ja som zo svojho bývalého zamestnania na mestských lesoch zvyknutý, že všetky veci, ktoré som chcel implementovať, som sám dozoroval. Niekto by mohol povedať, že je to mikromanažment, ale nie je to tak. Ide práve o to, aby aj zamestnanci lepšie chápali moje vízie.

Moja práca je z veľkej časti v teréne, kde sa vždy vyskytne niečo iné, ale je to veľmi zábavné, pretože riešim všetky moje obľúbené témy — zvieratá, zeleň, ekovýchovu a podobne.

Foto: ZOO Bratislava

Práve nám štartuje letná sezóna, čo si od nej sľubujete? Čo nové môžu očakávať návštevníci?

Pevne verím, že návštevníci prídu v hojnom počte. Máme skutočne veľa vecí, ktoré by ich mohli zaujať. Veľkou novinkou je mláďa orangutana, čo je skutočný unikát, pretože na Slovensku ide o prvé dochované mláďa tohto druhu, ale máme aj ďalšie mláďatká, ktoré, bezpochyby, návštevníkov zaujmú. Vytvorili sme podmienky, v ktorých si prídu na svoje všetci návštevníci a za každého počasia. 

Za zmienku stoja napríklad čerstvo pridané štandardizované cyklostojany, ktoré by mali podporiť návštevu ZOO aj pre cyklistov, nakoľko je takto bezpečne dostupná z bratislavských mostov či Patrónky. Ďalšou vecou, ktorú sme rozbehli, je osádzanie pitných fontán, pripravujeme takzvané hmlové brány na ochladzovanie, no hlavným ťahákom by mali byť zvieratá.

V tomto smere sme začali s úpravou plotov, aby sme zabezpečili návštevníkom čo najlepší a najbližší zážitok zo zvieratiek. Tam, kde to je možné, chceme skvalitniť ničím nerušený vizuálny kontakt s ohradami a klietkami. Pravidelne ponúkame aj možnosť interakcie s niektorými zvieratami. Robíme tiež komentované kŕmenia, ktoré si často môžu vyskúšať aj návštevníci.

Foto: ZOO Bratislava

Pri svojom nástupe ste deklarovali, že vašou prioritou budú čo najlepšie podmienky pre zvieratá. Ako to momentálne vyzerá s toľko kritizovaným sťahovaním medveďa hnedého?

Áno, v minulosti sa o tom veľa hovorilo. Momentálne je to tak, že v podstate týždeň po mojom nástupe sme mali pripravené riešenie, ktoré teraz ideme implementovať. Dotiahli sme ešte posledné detaily pre verejné obstarávanie a môžem prezradiť, že sa bude jednať o rozšírenie súčasného výbehu a nie sťahovanie. Zelené plochy vedľa momentálne patria kozám, ale tie presunieme a medveďovi sa priestor zväčší zhruba 7-násobne. K dispozícii bude mať pôdu, stromy a prakticky všetko, čo aj v prírode. Určite z toho bude mať veľkú radosť.

Pravdou je, že naozaj existuje aj projekt veľkého výbehu pre medvede. My sme ho dali aj schvaľovať, no a budeme naň hľadať externé financovanie. Moja predstava je taká, že tento výbeh by mohol byť zaplnený medveďmi, ktoré aj teraz často vidíme v médiách, keď sa nejaké mláďa povedzme zatúla, chodí si po dedinách a podobne. Chceli by sme prispieť k tomu, aby takéto medvedíky nemuseli byť utrácané.

Foto: ZOO Bratislava

Veľa ľudí zoologické záhrady kritizuje za spomínané podmienky pre niektoré zvieratá. Je táto kritika oprávnená? Ako to vnímate vy?

Ja si myslím, že tým divokým zvieratám je, samozrejme, najlepšie v divočine. Problém je ten, že ľudská populácia ich v súčasnosti vytláča z ich prirodzených biotopov, čoho následkom je úbytok týchto zvierat. V histórii nájdeme viacero prípadov, keď sa zvieratá podarilo reštituovať, keď sa situácia na daných územiach zlepšila. Táto reštitúcia bola práve z divokých chovov. Je potrebné si uvedomiť, že zoologické záhrady majú okrem edukačnej funkcie aj tú funkciu, že sú genofondovým zásobníkom pre rôzne druhy, ktoré sa neskôr dokážu reštituovať do pôvodných lokalít.

Je dôležité povedať, že v dlhej histórii ľudstva existujú zoologické záhrady len krátko, no už viackrát sa stalo, že isté druhy pred vyhynutím zachránili práve ony. Obávam sa, že sa to ešte viackrát stane. Okrem iného, rokujeme aj so štátnou ochranou prírody o tom, aby sme u nás mohli vybudovať stanicu na ošetrenie zranených divokých zvierat. Tento problém je častý a ani Bratislava stále nemá takéto zariadenie. 

Ako vnímate problematiku súkromných zoologických záhrad či chovateľov? Pomerne nedávno Slovenskom rezonoval aj prípad, kedy lev zabil majiteľa takejto ZOO.

Takéto prípady nepomáhajú mienke o zoologických záhradách, no my sa od toho výrazne dištancujeme. Myslím si, že základ, ktorý by pomohol, je ten, aby štát lepšie modifikoval už existujúce, veľmi striktné pravidlá. Podľa všetkého tu existuje akási šedá zóna, ktorá ľuďom primárne vadí a ak by sme išli do prieskumov, tak si myslím, že by to bolo práve toto, čo im prekáža. Takéto extrémy nenájdete v žiadnej zoologickej záhrade na Slovensku, ktoré sa musia riadiť prísnymi regulami.

Ako vyzerá taký proces, keď chce ZOO priviesť nové zviera?

V podstate existuje organizácia EAZA (Európska asociácia zoologických záhrad), ktorá má takzvaných koordinátorov pre jednotlivé druhy živočíchov. Títo koordinátori musia overiť, že daná zoologická záhrada má vytvorené vhodné podmienky, čo sa následne pravidelne kontroluje. EAZA zabezpečuje aj to, aby tieto zoologické záhrady boli spomínaným genetickým zásobníkom pre ohrozené druhy. 

Foto: ZOO Bratislava

Je pravdou, že kedysi sa zvieratá lovili priamo v divokej prírode, ale dnes to už takto neprebieha. Všetky zvieratá sú z odchovov z iných zoologických záhrad. Tie pravidlá sú pomerne prísne a aj keď je pravdou, že niektoré tie výbehy by mohli byť lepšie, stále tu je druhá strana mince. Napríklad náš medveď hnedý. Ten sa v danom kritizovanom výbehu narodil a prežil v ňom celý svoj život. Vtedy tento výbeh patril k úplnému štandardu a tak, ako sa vyvíja spoločnosť, vyvíjajú sa aj štandardy. Keď si porovnáme tú situáciu v akejkoľvek ZOO pred 50 rokmi a teraz, je to úplne iný svet a je to v poriadku. Nové výbehy sú na úplne inej úrovni a ja s tým maximálne súhlasím, len tieto procesy skrátka trvajú.

Máte v pláne v blízkej budúcnosti priniesť nejaké nové zvieratá? 

Za našu ZOO otvorene poviem, že našou súčasnou prioritou je zlepšovanie aktuálnych výbehov, tak aby tie zvieratá mali čo najprirodzenejšie podmienky. Robíme tak hlavne z dvoch dôvodov — ten prvý je to, že sa zviera bude mať oveľa lepšie a tie podmienky budú porovnateľné s divokou prírodou. Druhým dôvodom je zážitok návštevníkov, na ktorých tiež lepšie vplývajú takéto výbehy a zážitok je potom autentickejší. Tým, veríme, pritiahneme viac návštevníkov, ktorí sa k nám budú aj radi vracať. 

Nevylučujeme, že pribudnú nové druhy, chceme byť atraktívnejší aj pre ľudí, no momentálne máme takéto priority. Súčasná ZOO má ľuďom čo ponúknuť.

Viete priblížiť, koľko stojí ročná starostlivosť napríklad o takého leva, medveďa či žirafu?

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články