Foto: Profimedia

Na trest smrti bol odsúdený ako posledný v Československu, zasiahla náhoda a dodnes sa pokúša dostať z väzenia na slobodu.

V histórii nájdeme množstvo kontroverzných prípadov spojených s trestami smrti, ktoré boli kedysi bežné aj na území Československa. Tento sa od nich odlišuje v tom, že muž unikol poprave, ako sa hovorí, doslova “o vlások”. Dnes mal byť už dávno po smrti a mal sa stať posledným popraveným v našich krajinách. Namiesto toho sedí 37 rokov za mrežami ako najdlhšie väznený Čech. 

Posledným popraveným na území Československa bol Slovák Štefan Svitok, prezývaný aj Horehronský rozparovač. Zomrel obesením 8. júna 1989. Chvíle života sa v tomto období krátili aj mužovi menom Zdeněk Vocásek, ktorému sa podarilo vyhnúť trestu smrti iba zhodou okolností.

Dá sa povedať, že mal šťastie, pretože práve v tomto období nastupujúci prezident Václav Havel trest smrti zrušil. Zdeněk za svoje brutálne činy však neputoval na slobodu a nepatril medzi výnimky, na ktoré spadali Havlove amnestie. Dostal nový trest, ktorý pre neho znamenal doživotné väzenie. To trvá až dodnes, napriek tomu, že sa viackrát pokúšal dostať z neho von. Čo spáchal, že dostal najhorší možný trest a ako sa mu podarilo vyhnúť smrti?

Foto: Profimedia

Podozrivé kufríky s odcudzenými vecami mŕtveho

Zdeněk spáchal dve brutálne vraždy, ktoré si spočiatku vyšetrovatelia vôbec nespojili dohromady. Napokon sa však sám k obom priznal a uviedol aj dôležité detaily, ktoré iba potvrdili, že je páchateľom práve on.

5. apríla 1987 si v nočných uliciach Prahy všimla Zdeňka nočná hliadka. Spozorovala ho v blízkosti dvoch podozrivých kufríkov a igelitovej tašky. Keďže išlo o dobu, kedy bol aj obyčajný kufrík podozrivým objektom, prišli muža skontrolovať. A v tomto prípade sa nemýlili.

V kufríkoch sa našli predmety vzbudzujúce vážne podozrenie. Nechýbali medzi nimi pánske hodinky, dámsky prsteň, budík, peňaženky alebo dokonca topánky. Zdeněk sa vyhováral, že kufrík a taška nepatria jemu, že sa na ne chcel iba na ulici pozrieť a našiel ich opustené na ulici. Sám mal však na nohách stopy, ktoré vyzerali ako od krvi, a preto bol odvedený na stanicu.

Podľa dokladov v peňaženke sa podarilo identifikovať vlastníka vecí. Bol ním Ferdinand Kudelka, ktorý sa stal Zdeněkovou obeťou iba pár hodín predtým, to však polícia v tom momente ešte netušila. Kudelka holdoval alkoholu a práve ten zviedol obeť a jej vraha dohromady, pretože pred týmto osudným dňom sa nikdy nestretli.

K vražde sa priznal, nebola však jeho prvá

Iróniou osudu bolo, že Zdeněk nebol ten, kto inicioval odchod z krčmy do súkromia. Vraždiť totiž nemal v pláne. Pred uzávierkou sa presunuli na ubytovňu, kde Kudelka býval, pod zámienkou, že prídu za nimi aj akési dievčatá. Práve to Zdeňka prehovorilo navštíviť nového priateľa doma v súkromí.

To však nebola úplná pravda a Zdeněk sa príchodu dievčat napokon nedočkal. Tráviť čas s postarším Kudelkom doma bez akejkoľvek inej zámienky nebolo pre Zdeňka lákavé, až sa rozhodol, že chce odísť preč.

Situácia sa v tom momente vyhrotila, pretože ho Kudelka nechcel pustiť z ubytovne preč. Podľa slov Zdeňka mal dokonca na neho vytiahnuť nôž. To bol začiatok Kudelkovho konca. Zdeněk mu nôž vytrhol z rúk a adresoval niekoľko bodných rán.

Ku tomuto činu sa hneď v deň zadržania sám priznal. Nebol to ale jediný vražedný zločin, ktorého sa Zdeněk dopustil, ale to v tú chvíľu zostávalo ďalším tajomstvom. Ako sa neskôr ukázalo, bol zodpovedný aj za vraždu, ktorá sa odohrala ešte začiatkom toho roka.

Foto: Profimedia

Podobne neplánovane zabil aj slepého veksláka

Pri prvom vražednom vyčíňaní, za ktoré bol zodpovedný Zdeněk, prišiel o život muž menom Quido Franko, ktorý bol v pražskej štvrti známym vekslákom. Trpel očnou chorobou, kvôli ktorej oslepol. Spája sa s ním aj viacero povier, podľa ktorých v skutočnosti mal vidieť. Ako to teda naozaj bolo, zostáva otázne. Pravdou však zostáva, že trpel paranoidnými predstavami, ktoré ho s pomocou Zdeňka napokon priviedli až do hrobu.

Našli ho mŕtveho vo svojej kutici na hornom poschodí paneláku, kde žil v tej dobe už vo veľmi skromných pomeroch, oproti skorším časom, keď mu dobre vynášal. So Zdeňkom sa mali poznať už dlhšie. Keď prišla reč vyšetrovateľov na zavraždeného Quida, bez väčšieho zaváhania sa priznal aj k tomuto zločinu.

Túto vraždu spáchal rovnako viac-menej bez väčšieho motívu. Keď sa mu na Nový rok nechcelo ísť po prechádzke so psom domov, rozhodol sa zastaviť a prenocovať u Quida. On s tým nemal problém, práve naopak. Niečo spolu popili, situácia sa však postupne vyhrotila do extrému. Keďže Quido trpel paranojami, v ktorých ho niekto z minulosti prenasledoval kvôli pomste, začal z toho obviňovať práve Zdeňka.

Po chladnej vražde si robil starosti iba o psa

Keď ho chcel vyhodiť von, Zdenka to rozzúrilo a napadol slepého muža v zjavne zlom psychickom stave kladivom. Na útoky použil aj poháre, ktoré sa rozbíjali na kúsky a nakoniec tento čin zakončil skrutkovačom, ktorým mu vrazil posledné rany. Zdeněk nemal k ľuďom nejaký vrúcny vzťah, svojho psa však mal skutočne rád. Preto ako prvé po vražde pozbieral roztrúsené črepy rozbitého skla, aby sa jeho miláčik náhodou neporanil.

Napokon o osude Zdeňka rozhodol 8. augusta 1988 Mestský súd v Prahe. Obhajoba podala odvolanie, najvyšší súd ho rok na to zamietol. Pre Zdeňka to nebola dobrá správa, napokon sa však ukázalo, že tento čas bol pre neho rozhodujúcim a doslova mu zachránil život.

Začal veriť v Boha

Jeho poprava sa mala uskutočniť 27. decembra 1989. Zdeněk mal v tomto období 28 rokov. Dva dni na to do svojej novej funkcie nastúpil prezident Václav Havel a tresty smrti vo vtedajšom Česko-Slovensku zrušil. Zdenka delili od smrti dva dni, napokon v ďalšom roku dostal doživotný trest. To znamená, že sa stal úplne posledným človekom na našom území, ktorý dostal trest smrti a zároveň prvým, ktorý bol odsúdený na doživotie.

Ten si odpykáva až dodnes. Ako informoval český magazín Dotyk, Zdeněk zobral svoju druhú šancu na život priam ako akési znamenie a diametrálne zmenil svoje hodnoty a presvedčenia, dokonca začal veriť v Boha. S tým súviseli aj jeho žiadosti o prepustenie na slobodu, ktoré v uplynulých rokoch podal. Súd jednu za druhou zamietal, pretože stále nemá stopercentné presvedčenie o tom, že nie je pre spoločnosť nebezpečným.

Podľa znalcov je Zdeněk Vocásek psychopatickou osobnosťou, navyše s primitívnym správaním. Napokon, nikdy sa nechcel stať vrahom a tieto brutálne činy sa rozhodol spáchať iba priamo v danej situácii.

idnes.cz, denik.cz, idnes.cz, kriminalistika.eu, blesk.cz, blesk.cz, impuls.cz, dotyk.cz, novinky.cz
0
Uložiť článok
Komentovať