Foto: SITA

Európska agentúra pre lieky v piatok podmienečne schválila na použitie v členských štátoch EÚ vakcínu proti ochoreniu COVID-19 od farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca.

Ide tak už o tretiu vakcínu voči ochoreniu COVID-19 schválenú v Európe. V porovnaní s už schválenými vakcínami od Pfizer/BioNTech a Moderny, je však použitie tzv. Oxfordskej vakcíny mierne obmedzené. 

Článok pokračuje pod videom ↓

300 miliónov vakcín

Európska komisia v mene členských štátov EÚ objednala od spoločnosti AstraZeneca celkom 300 miliónov dávok vakcín. Tie sú rovnako ako už schválené vakcíny dvojdávkové, pričom odstup medzi prvou a druhou dávkou je štyri až dvanásť týždňov.

Keďže sa zatiaľ počíta s objemom 300 miliónov vakcín, znamená to, že preočkovaných by mohlo byť 150 miliónov obyvateľov Európskej únie. Pri približnom počte obyvateľov na úrovni 500 miliónov by tak vakcínu mohlo dostať až 30 % obyvateľstva EÚ.

Foto: SITA

Podobná Sputniku

Vakcína od AstraZeneca s kódovým označením AZD1222 nie je mRNA vakcínou ako už schválené vakcíny od Pfizeru a Moderny. Ide o vektorovú vakcínu a je tak vytvorená rovnakým princípom ako ruská vakcína Sputnik V či vakcíny od firiem Johnson & Johnson alebo CanSino Biologics.

Foto: SITA

Ako vakcína funguje?

Ako informuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv, vakcínu od AstraZeneca tvorí modifikovaný adenovírus, ktorý obsahuje gén na tvorbu spike proteínu. Samotný adenovírus sa nemôže množiť ani spôsobiť ochorenie. Po očkovaní sa gén na tvorbu spike proteínu dostane do buniek ľudského tela a ľudský organizmus si po očkovaní spike proteín sám vytvorí.

Ľudský imunitný systém rozpozná tento proteín ako cudzí a spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a T-bunky. Ak sa následne ľudský organizmus stretne s koronavírusom SARS-CoV-2, jeho imunitný systém ho rozpozná a dokáže voči nemu bojovať: protilátky a T-bunky vírus zabijú, zabránia jeho vstupu do ľudských buniek a zničia infikované bunky, a tak ochránia organizmus pred rozvojom ochorenia COVID-19. Spike proteín je pritom len malou časťou vírusu a nie je schopný vyvolať infekciu COVID-19.

Foto: SITA

Čo obsahuje vakcína?

Vo vakcíne je použitý adenovírus. Je to šimpanzí vírus, ktorý spôsobuje nachladnutie. Do jeho oslabenej verzie sa vloží genetická informácia SARS-CoV-2. Takto upravený vírus sa nachádza vo vakcíne a spôsobuje, že bunky zaočkovaného človeka začnú vytvárať proteínové výbežky koronavírusu bez toho, aby bol vírus v tele prítomný. Ich prítomnosť v tele následne spustí imunitnú odpoveď a získava sa odolnosť aj voči skutočnému koronavírusu SARS-CoV-2.

Podľa príbalovej informácie teda jedna dávka (0,5 ml) obsahuje: vakcínu rekombinanovaného ChAdOx1-S 5 x 10 ^ 10 vírusových častíc. ChAdOx1-S je označenie použitého adenovírusu.

Ďalšie pomocné látky sú: L-histidín, Monohydrát hydrochloridu L-histidínu, hexahydrát chloridu horečnatého, polysorbát 80, etanol, sacharóza, chlorid sodný, dihydrát edetanu disodného a voda na injekciu.

Foto: SITA

Aké sú výhody vakcíny od AstraZeneca?

Vakcína je v prvom rade účinná voči koronavírusu. Jej účinnosť bola podľa rôznych údajov stanovená medzi 60 až 70 %. Ďalšou nespornou výhodou je jej skladovanie. Nepotrebuje extrémne nízke teploty a je možné ju skladovať v chladničke pri teplotách od 2 do 8 stupňov Celzia. Počas podávania, teda po dobu 6 hodín, sa môže uschovávať pri teplote do 25 stupňov Celzia. Vďaka tomu je možné, aby ju mohli uschovávať aj všeobecní lekári, a tak výrazne navýšiť očkovacie kapacity.

Ďalšou veľkou výhodou, tentoraz z hľadiska nákladov, je jej cena. Kým Pfizer stojí 12 eur, Moderna približne 15 eur, tak AstraZeneca vychádza na približne dve eurá. To znamená nemalú úsporu nákladov pre štáty, ktorých boj s koronavírusom finančne vyčerpáva.

Klinické testy vakcíny dopadli tiež veľmi dobre, pritom bola posudzovaná prísnejšie ako v prípade už schválených vakcín.

Britský premiér Boris Johnson s vakcínou. Foto: SITA

Nevýhody vakcíny

Žiaľ, zdá sa, že vakcína nemá až takú vysokú účinnosť ako Pfizer či Moderna. Účinnosť na úrovni 70 % je však stále prijateľná a akceptovateľná.

Nevýhodou je, že vakcína nebola testovaná na vek nad 65 rokov. V Európskej únii sa tak pravdepodobne ňou budú očkovať ľudia medzi 18 až 55 rokov. Treba však poznamenať, že vo Veľkej Británii sa očkujú aj seniori a prvú dávku vakcíny proti novému koronavírusu dostali už prakticky všetci seniori vo viac ako 10.000 domovoch dôchodcov.

Už len malou nevýhodou je balenie. Vakcína je dodávaná v balení po 8 či 10 dávok. Ak sa otvorí, je potrebné ju v ten deň minúť, inak sa znehodnotí. Ak ňou budú očkovať napríklad aj všeobecní lekári, budú si musieť zostaviť harmonogram očkovania, aby dávky nevyšli nazmar.

Foto: SITA

Očkovanie bežnej populácie

Zatiaľ sa všetko javí tak, že vakcíny od Pfizeru a Moderny dostanú najmä ľudia z rizikových skupín. Sú to jednak tí, ktorí už dostali prvú dávku a teraz čakajú na druhú a tiež to budú ľudia starší ako 55 rokov.

Ak AstraZeneca splní plán dodávania vakcín, je dosť pravdepodobné, že ľudia vo veku od 18 do 55 rokov budú dostávať najmä vakcíny od spoločnosti AstraZeneca.

Uložiť článok

Najnovšie články