Foto: SITA

So začatím očkovania sa začínajú objavovať viaceré mýty o vakcíne.

Počas Vianoc sa aj na Slovensku začalo s očkovaním proti ochoreniu COVID-19. Prvým zaočkovaným bol prof. Vladimír Krčméry, nasledovali viacerí zdravotníci a tiež prezidentka SR či členovia vlády. Ako to už býva pri mnohých veciach či udalostiach, ani očkovanie a vakcínu neobchádzajú mnohé mýty. 

Očkuje sa vitamínmi

“Očkovanie je podvod, politikom pichajú vitamíny a po pichnutí nebolo vidieť ihlu.” To je len zopár názorov, ktoré ste mohli bezprostredne po zaočkovaní vidieť pod mnohými článkami.

Ak niekto tvrdil, že ihlu nebolo po vpichnutí vidieť, nemusel sa mýliť. Neznamená to však, že tam nikdy nebola. Mnohé striekačky sú vybavené mechanizmom, ktoré ihlu bezpečne uchovajú po aplikácii látky vo svojom tele.

Takisto sa mnohí odvolávali na to, že namiesto vakcíny sa pichli vitamíny, keďže nebolo vidieť, ako sa očkovacia látka naťahuje zo zatavenej ampulky. V skutočnosti ale musí byť dodávaná vakcína Pfizer pred použitím nariedená fyziologickým roztokom a až tak natiahnutá do striekačky a aplikovaná pacientovi.

Nie je bezpečná, lebo bola vyvinutá rýchlo

Rýchle vyvinutie vakcíny je nepochybne svetový úspech biomedicínskych vedcov a výskumníkov v oblasti vakcín. Pravdou ale je, že moderné technologické postupy boli vyvíjané už roky. Časť výskumu vývoja vakcíny bol tiež založený na vývoji vakcíny proti ochoreniu SARS.

Vakcína Pfizer (ale aj Moderna) využívajú technológiu mediátorovej RNA. Vedci v skutočnosti pracujú s vakcínami mRNA už 10 rokov a táto technológia umožňuje rýchlu syntézu vakcín klinickej kvality. To umožnilo, že už do týždňa od získania sekvencie koronavíru SARS-CoV-2 bolo možné vyrobiť vakcínu.

Na nedatovanej snímke Amerického národného inštitútu zdravia elektrónový mikroskop zachytáva nový koronavírus SARS-CoV-2 (žltá farba). Foto: TASR/AP

Dôležité ale je, že vakcíny prechádzali všetkými fázami klinických skúšok. Ak by napríklad zlyhala fáza 1, k fáze 2 by sa už nepristúpilo a celý vývoj by sa musel začať nanovo.

Vo vakcíne je nanočip

Žiaľ, tento výmysel nešíria iba pochybní hoaxeri, ale oháňajú sa ním aj slovenskí politici. Vyvracanie tohto mýtu je na úrovni vyvracania tvrdenia, že Zem je plochá. Vývoj nanotechnologických prístrojov síce pokračuje, no zatiaľ je nemožné, aby boli “prepašované” do vakcín bez toho, aby si to niekto nevšimol.

Navyše, odôvodnenia, prečo by vlastne čipy vo vakcíne mali byť, slúžia skôr na pobavenie ako na reálne zamyslenie.

Foto: TASR – Jaroslav Novák

Nevieme, čo v nej v skutočnosti je

Vakcína od spoločnosti Pfizer/BioNTech má názov Comirnaty a v skutočnosti veľmi dobre vieme, čo obsahuje. Aby ňou bolo možné očkovať, je potrebné, aby obsahovala príbalovú informáciu, v ktorej sa nachádza aj zloženie vakcíny.

Písomná informácia Comirnaty je dostupná na webe a môžeme sa z nej dozvedieť, že:

  • injekčná liekovka obsahuje po nariedení 5 dávok po 0,3 ml s 30 mikrogramami mRNA v každej dávke. Ďalšie zložky sú:
  • ((4-hydroxybutyl)azándiyl)bis(hexán-6,1-diyl)bis(2-hexyldekanoát) (ALC-0315),
  • 2-[(polyetylénglykol)-2000]-N,N-ditetradecylacetamid (ALC-0159),
  • 1,2-distearoyl-sn-glycero-3-fosfocholín (DSPC),
  • cholesterol,
  • chlorid draselný,
  • dihydrogenfosforečnan draselný,
  • chlorid sodný,
  • dihydrát hydrogenfosforečnanu sodného,
  • sacharóza,
  • voda na injekciu.

Negatívne prejavy vakcíny sa ukážu o niekoľko rokov

Toto riziko tu síce existuje, je však iba v teoretickej rovine. Vzhľadom na to, čo vieme o vakcínach a aj takých založených na mRNA je takéto riziko prakticky mizivé. Ak by vakcína mala byť nejako nebezpečná, jej negatívny účinok by sa prejavil už v testovacích fázach. Okrem účinnej látky sú ostatné zložky vo vakcíne dlhodobo testované a ich efekt na organizmus je známy.

Foto: SITA

Ak sa odosobníme od samotnej vakcíny, v skutočnosti máme iba veľmi málo informácií o tom, ako na nás z dlhodobého hľadiska pôsobia stovky látok, pričom mnohým sme vystavení dennodenne.

Stačí si zobrať ako príklad potravinársky priemysel. Mnohé produkty obsahujú arómy, ktoré sú pre danú potravinu charakteristické. Tie vznikli v potravinových laboratóriách a často ich zloženie nepoznáme, lebo sú súčasťou know-how spoločnosti a daného potravinového výrobku. Ani pri nich nevieme, čo s naším telom urobia napríklad o 5 či 10 rokov.

Riziko, že nám tieto látky ublížia je ale malé a rovnaké je to aj pri vakcíne.

Vakcína spôsobuje časté alergické reakcie

Nikto netvrdí, že vakcína nemôže spôsobiť alergické reakciu. Okamžite však treba dodať, že táto reakcia je vzácna a najskôr vzniká u ľudí s anafylaxiou prejavenou už v minulosti.

Foto: SITA

Alergické reakcie sa objavujú však iba v minimálnej miere. Doktor Purvi Parikh, alergiológ a imunológ z NYU Langone Health, ktorý sa nezúčastnil vývoja vakcín povedal pre Live Science, že skutočné alergické reakcie na vakcíny sú mimoriadne zriedkavé a je podľa neho štatisticky viac pravdepodobné, že do vás udrie blesk, ako to, že by ste mali skutočnú alergickú reakciu na vakcínu.

Vakcína môže vyvolať ochorenie COVID-19

Vo vakcíne sa nenachádza nový koronavírus SARS-CoV-2 v nijakej, ani oslabenej forme. Je teda technicky nemožné, aby dokázali vyvolať ochorenie, proti ktorému je podávaná.

Vakcína zmení moju DNA

Vakcíny s mediátorovou RNA fungujú tak, že bunkám v tele odovzdávajú pokyn ako pripraviť proteín, ktorý vyvoláva imunitnú odpoveď. mRNA neinteraguje s DNA a nemá možnosť ju ovplyvňovať. mRNA sa krátko po odovzdaní pokynu bunkám rozpadne.

Foto: mepixels

Po prekovaní COVID-19 sa nepotrebujem očkovať

V súčasnosti neexistujú hodnoverné údaje o tom, ako dlho si ľudské telo dokáže uchovávať imunitu voči COVID-19 po jeho prekonaní. Prvé štúdie však ukazujú, že, žiaľ, imunita netrvá veľmi dlho. Odporúča sa preto absolvovať očkovanie aj po prekonaní COVID-19, ideálne asi po troch mesiacoch od ochorenia.

Keď som zaočkovaný, nepotrebujem rúško

Teoreticky ho nebude potrebné nosiť, avšak na to si ešte počkáme. Ako je známe, vakcínu je potrebné podať dvakrát a až približne po dvoch týždňoch od podania druhej vakcíny, by pacient mal dosiahnuť maximálnu ochranu.

foto: TASR – Lukáš Grinaj

To ale aj tak neznamená automatické zloženie rúška. Vakcína síce zabráni ochoreniu, avšak v súčasnosti nie je dostatočne jasné, či sa vírus nemôže prenášať aj prostredníctvom zaočkovaných pacientov. Do tej doby budú preventívne opatrenia ako časté umývanie rúk, nosenie rúška či udržiavanie odstupov stále dôležitá súčasť prevencie prenosu ochorenia.

1
Uložiť článok
Komentovať