Popri oslavách pristátia na Mesiaci, sme pozabudli na smutné vedecké výročie, o ktorom sa nehovorí

Samozrejme, ide o mimoriadne dôležitú udalosť, na ktorú by sme nemali zabúdať. Pristátie na Mesiaci však akosi zatienilo ostatné udalosti, ktoré by sme si mali počas júla pripomínať. Ako uvádza ScienceAlert, sú pre civilizáciu rovnako dôležité, ak nie dokonca dôležitejšie.

Charneyho správa

Je to už 40 rokov, čo si odborníci na klimatológiu z inštitútu Woods Hole Oceanographic Institution v Massachusetts sadli za jeden stôl. Ich cieľom bolo prediskutovať témy týkajúce sa oxidu uhličitého a jeho dopadu na klímu. Práve toto stretnutie viedlo k vypracovaniu tzv. Charneyho správy, ktorá pojednáva o vplyve oxidu uhličitého na klímu a klimatické zmeny.

Globálne otepľovanie

Iste, stretnutie klimatológov neznie tak vzrušujúco, ako pristátie na Mesiaci, ani ho nesledovali milióny ľudí. Práve toto zasadnutie odohrávajúce sa pred 40 rokmi však ukázalo, aká je veda mocná a aké dokážu byť predpovede vedcov presné a užitočné, napríklad v témach týkajúcich sa globálneho otepľovania.

Špekulácie o ďalšej dobe ľadovej

Už v 19. storočí mali odborníci v rukách dôkaz, že oxid uhličitý, teda skleníkový plyn, je škodlivý. V roku 1950 predpovedali, že ak budeme využívať fosílne palivá, skôr či neskôr sa planéta začne otepľovať. V roku 1972 publikoval John Sawyer v časopise Nature štvorstranovú štúdiu, v ktorej predpovedal, že do konca 20. storočia dôjde k otepleniu o 0,6°C. V tých časoch však boli tieto tvrdenia považované za špekuláciu a dokonca sa uvažovalo o tom, že ľudstvu hrozí ďalšia doba ľadová.

Hlavy dali dokopy vedci z celého sveta

Práve tieto špekulácie viedli k spomínanému stretnutiu desiatich popredných odborníkov vo Woods Hole, ktorí sa radili s kolegami z celého sveta. Na čele stretnutia bol Jules Charney, najuznávanejší odborník na atmosféru 20. storočia a práve po ňom dostala výsledná správa svoje pomenovanie. V správe sa uvádzajú predpovede, ktorými si boli vedci istí, ale aj odhady. Píše sa v nej napríklad, že dôjde k zdvojnásobeniu množstva obsahu uhličitého v atmosfére, ako aj k nárastu teploty o 3°C, s odchýlkou 1,5°C.

Od naplnenia predpovede nie sme ďaleko

Prešlo 40 rokov a od naplnenia predpovede nie sme ďaleko, na Havaji bol nameraný nárast obsahu oxidu uhličitého o 21 percent. povrchová teplota za ten istý čas stúpla o 0,66°C. Nanešťastie, aj keď boli odhady a predpovede vedcov správne, neviedli k zmenám v správaní. V čom boli predpovede Churneyho a jeho kolegov výnimočné? Nehľadali len dôkazy o tom, že ich hypotézy a následne teórie sú správne, snažili sa nájsť aj dôkazy, ktoré by ich tvrdenia vyvrátili.

V závere správy preto dodali, že nech sa snažili akokoľvek, nedokázali nájsť nič, čo by ich presvedčilo o tom, že globálne otepľovanie nehrozí a nárast množstva oxidu uhličitého v atmosfére je lžou. Aj keď sa veda od roku 1979 poriadne zmenila a disponujeme moderným vybavením, niečo sa predsa len nezmenilo, a to hrozivé predpovede týkajúce sa globálneho otepľovania.

Pozri aj:

Topenie Antarktídy možno zastaviť umelým zasnežovaním. Potrebné budú tisícky veterných turbín

sciencelaert, theconversation