Foto: Jacques-Louis David / Public domain, François Gérard / Public domain

Napoleon rozpútal v Európe najkrvavejšie vojny, zmenili to až tie svetové.

Malý muž, Hitler 19. storočia, či Rabulione. Napoleon Bonaparte mal mnoho prezývok podobne ako iné historické osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín našej civilizácie tak hlboko ako samozvaný cisár Francúzska. Napoleon bol porazený niekoľkokrát, naposledy skoro na deň presne pred 205 rokmi pri Waterloo.

Interez logo
Autorské články na webe Interez.sk nie sú zamknuté. Dokážeme ich tvoriť len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporia.
Podporte nás a pošleme vám atraktívny darček.

Narodil sa na Korzike do starej šľachtickej rodiny. Neskôr sa stal súčasťou francúzskeho delostrelectva a počas Veľkej francúzskej revolúcie jeho získal hneď niekoľko vojenských hodností. Na konci 18. storočia zinscenoval štátny prevrat a stal sa samozvaným Prvým konzulom a neskôr aj cisárom Francúzska. Napoleon Bonaparte bol najmä brilantným vojnovým stratégom, pre svoje mocenské ambície na úkor ďalších európskych veľmocí si neskôr v 20. storočí vyslúžil aj prirovnanie k Adolfovi Hitlerovi.

O Napoleonovi sa často hovorí ako o malom mužovi veľkých činov. V skutočnosti až taký nízky nebol, meral 168 centimetrov, teda len o čosi menej od svetového priemeru výšky mužov na našej planéte. Čo sa veľkých činov týka, to už pre Napoleona rozhodne platí. Svoje dokonalé vojenské myslenie preukázal už počas Francúzskej revolúcie, neskôr aj v ťažení v Taliansku. Na konci 18. storočia mal Bonaparte viesť útok na Britániu. Predtým však ešte pomohol svetu rozlúštiť svetu starú egyptskú záhadu.

Napoleon Bonaparte v roku 1796, Foto: Antoine-Jean Gros / Public domain

Napoleon a hieroglyfy

Počas plánovania útoku na Britániu si Napoleon uvedomil, že francúzske loďstvo sa s tým britským vo vodách Lamanšského prielivu nemôže rovnať. Rozhodol sa preto zaútočiť na Egypt a sťažiť tak Britom prístup do ich indickej kolónie. Jednu z prvých bitiek v Egypte proti Mamelukom (vládnuca egyptská kasta), zvládol Bonaparte bravúrne. V bitke pri pyramídach stratil z 25 tisícovej armády len 29 mužov. Na bojisku padlo 2000 Egypťanov.

Foto: Jean-Léon Gérôme / Public domain

Súčasťou Napoleonovej výpravy do Egypta bolo aj 167 vedcov najrôznejších odborov. Napoleonovým akademikom sa pritom v Egypte podarilo objaviť jeden z najvýznamnejších artefaktov starovekého Egypta. Bola ním Rosettská doska, kamenná doska obsahujúca text v troch rôznych jazykoch. Dva z nich patrili Egypťanom, hieroglifické písmo a démotické písmo. Tretí text bol napísaný v starovekej gréčtine. Rosettská doska po rozlúštení ponúka archeológom a historikom kľúč k pochopeniu hieroglyfického písma, ktoré bolo dovtedy pre svet stále nerozlúštené.

Foto: © Hans Hillewaert/Wikimedia Commons

Napoleonove ťaženie na Blízkom východe nakoniec úspechom neskončilo. Oslabili ju najmä choroby, predovšetkým mor, pre ktorý sa musel Napoleon vrátiť späť do Egypta. Aby ústup urýchlil, údajne nariadil chorých vojakov otráviť. V auguste 1799 sa Napoleon vrátil do Francúzska a zanedlho zorganizoval vojenský puč, po ktorom sa samozvane vyhlásil za Prvého konzula čím získal moc nad celou krajinou.

Napoleonské vojny a najväčšie víťazstvo

V nasledujúcich rokoch Napoleon upevňoval svoju moc nad Francúzskom, pričom bol terčom niekoľkých atentátov a sprisahaní. Následne v roku 1803 začína v Európe viac ako desaťročie trvajúca éra nazývaná Napoleonskými vojnami, počas ktorých sa Napoleon snažil rozšíriť Francúzsko na úkor území ďalších európskych mocností. Napoleonské vojny začali útokom na Britov, skončili pred 205 rokmi pri Waterloo.

Počas Napoleonských vojen sa bojovalo v Európe, ale aj v Afrike, v Severnej Amerike či v Ázii. Do konfliktu boli zapojené prakticky takmer všetky vtedajšie Európske krajiny a kráľovstvá a na bojiskách sa stretlo za 12 rokov viac ako 8,5 milióna mužov. Straty na oboch stranách spoločne tvorili podľa odhadov viac ako 3,5 milióna životov. Bitiek bolo mnoho, niektoré z nich však boli mimoriadne dôležité.

Tou prvou bola v roku 1805 bitka pri Slavkove. Na začiatku decembra sa na bojovom poli stretli Napoleon, Alexander I. a František II. Habsburgský, preto sa bitka neďaleko Brna nazýva dodnes aj bitkou troch cisárov. Napoleon v nej bojoval proti presile, jeho armáda mala o takmer 20-tisíc mužov menej. Napriek tomu Napoleon dokázal pri Slavkove vyhrať, dokonca bitku považoval za svoje najväčšie vojenské víťazstvo. Stratil asi 7 000 mužov jeho nepriatelia však prišli o 27-tisíc vojakov.

Bitka pri Slavkove, Foto: François Gérard / Public domain

Neporaziteľné Rusko

Mimoriadne významnou kapitolou v ére Napoleonských vojen bola invázia do Ruska. So svojou Veľkou armádou (Grande Armée) s početnosťou až 450 tisíc mužov sa Napoleon dostal pri svojom ťažení v roku 1812 až do Moskvy. Podarilo sa mu totiž vyhrať bitku pri Borodine pred bránami hlavného mesta Ruského cárstva, ktorú sám považoval za najkrvavejšiu, ktorú kedy viedol. Napoleon sa však nakoniec z Moskvy pre obavy zo stability samotného Francúzska musel stiahnuť pričom narazil na najväčšieho nepriateľa. Čo nedokázalo vojsko ruského cárstva takmer dokázala ruská zima. Napoleon do Ruska vstupoval so 400-tisíc mužmi, do Francúzska sa vrátil so len so 40-tisícami.

Foto: Adolph Northen (1828–1876) / Public domain

Napriek katastrofe, ktorú pre Napoleona znamenala výprava do Ruska, dokázal francúzsky cisár do radov svojej armády opäť naverbovať viac ako 350 tisíc vojakov. V októbri 1813 tak už stál opäť na bojovom poli, tentokrát pri Lipsku. V deväť hodín trvajúcej krvavej bitke proti Rusku, Rakúsku, Švédsku a Prusku to však už Napoleon nedokázal. Pri Lipsku bol porazený. Napoleon bol donútený podať kapituláciu, bol vyhostený na ostrov Elba, kde sa neúspešne pokúsil o samovraždu.

Bitka pri Lipsku, Foto: russian painter A.I. Zauerweid (ЗАУЕРВЕЙД Александр Иванович, 1783 – 1844) / Public domain

Návrat na 100 dní

Napoleonovi sa vo februári 1815 podarilo z Elby utiecť a doplaviť do Francúzska. Po vylodení sa k nemu pridali aj francúzsky vojaci s rozkazom Napoleona zadržať, spoločne potom vpochodovali do Paríža. Podarilo sa mu opäť vybudovať armádu so silou 100-tisíc mužov, preto sa rozhodol opäť vyraziť proti svojím odvekým nepriateľom. Vstúpil do Belgicka, kde sa proti nemu zoskupila dvojnásobná presila anglických a pruských spojencov.

Posledná Napoleonova bitka sa nakoniec odohrala pri belgickom Waterloo 18. júna 1815. Za Napoleonov stálo viac ako 70-tisíc jeho najoddanejších a najskúsenejších vojakov, z ktorých mnohí bojovali len z presvedčenia a nepoberali žiadny žold. Francúzi však bitku prehrali s ťažkými stratami, najmä pruské vojská živené odvekou nenávisťou ich navyše masakrovali aj počas ústupu.

Bitka pri Waterloo, Foto: William Sadler / Public domain

Napoleon po úteku z ostrova Elba vládol Francúzsku len krátke obdobie označované ako vláda 100 dní. O veľkosti vojenského stratéga svedčí fakt, že Paríž a celú krajinu dokázal aj po návrate z vyhnanstva získať bez kvapky preliatej krvi. Po prehratej bitke pri Waterloo Napoleon požiadal o politický azyl a zvyšok života prežil na ostrove Svätá Helena, kde nakoniec v roku 1821 vo veku 51 rokov podľahol rakovine žalúdka. Porážka pri Waterloo bola poslednou veľkou bitkou v Európe na štyri desaťročia.

Britannica, History, Biography
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )