Vitajte pri ďalšom dieli pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.
V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:
- Vladimir Komarov sa 24. apríla 1967 stal prvým človekom, ktorý umrel pri vesmírnej misii. Pre Sovietsky zväz to znamenalo aj začiatok konca súboja o pristátie na Mesiaci.
- Radi by ste sa vybrali na dobrodružstvo do krajiny, ktorú fanúšikovia Pána prsteňov volajú Stredozem? Urobiť tak môžete na najbližšom Cestovateľskom kine v sprievode Jiřího Jobánka. Na Nový Zéland vás zoberie už 14. mája v košickom Kine Úsmev. Lístky dostupné tu.
- Filmové novinky: Dlhoočakávaný záver Angers, provokatívna komédia Oni a Silvio a dobrodružné sci-fi High Life.
- V Bratislave, v Košiciach a v Michalovciach budú deti a študenti opäť štrajkovať za budúcnosť klímy.
- V Banskej Bystrici sa bude opäť vymieňať oblečenie.
Sovietsky zväz dosiahol vo vesmírnom výskume nepochybne obrovské úspechy. Ich snaha vyhrať vesmírne preteky ich však nakoniec stála toľko úsilia, energie, prostriedkov a dokonca aj ľudský život, že sa v podstate zo súboja o titul vesmírnej veľmoci vyšachovali v prospech Spojených štátov amerických sami. Začiatkom konca prehry pristátia na Mesiaci bol práve 24. apríl 1967. Pilotná misia programu Sojuz dopadla katastrofálne. Pre slepú túžbu uspieť počas nej pri vesmírnej misii zomrel aj prvý človek v histórii ľudstva. Bol ním Vladimir Komarov, ktorého príbeh však mnoho ľudí vôbec nepozná.
Bez skafandrov a záchranného systému
V roku 1964 zažil Komarov svoj prvý kariérny úspech. Stal sa veliteľom prvého vesmírneho letu s viacčlennou posádkou. Misia kozmickej lode Voschod – 1 dopadla úspešne, no už ona ukazovala, aká obrovská a bezohľadná je túžba najvyšších predstaviteľov Sovietskeho zväzu po ďalšom obrovskom úspechu. V tom čase generálny tajomník Chruščov totiž nariadil, že Sovietsky zväz musí misiu uskutočniť stoj čo stoj pred oslavami Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie.
Voschod – 1 bol teda prerobený malý Vostok pôvodne navrhovaný pre jediného kozmonauta. Výsledkom misie teda bolo, že prvá viacčlenná posádka cestovala do vesmíru pre nedostatok miesta bez skafandrov a bez akéhokoľvek záchranného systému. Misia však bola nakoniec úspešná a Sovietsky zväz získal vo vesmírnych pretekoch ďalšie eso v rukáve.
Začiatok konca prehry súboja o Mesiac
V roku 1967 bol program Sojuz, ktorý mal Sovietov dostať na povrch Mesiaca, vo svojej finálnej fáze. Samotná vesmírna loď už existovala, ostávalo v pokoji doladiť posledné detaily a technické chyby. Nebyť nátlaku vedenia Sovietskeho zväzu, možno by na povrchu Mesiaca skutočne ako prví stáli Sovieti. Sojuz na to technicky rozhodne mal, teda, ak by stihol dotiahnuť všetko do úplnej dokonalosti. To však nestihol.
O technických chybách Sojuzu 1 a 2 vedeli inžinieri aj piloti. Prvý človek vo vesmíre Jurij Gagarin, ktorý bol vybraný za Komarovho náhradníka dokonca spísal 10 stranovú správu, ktorá mala vedenie Sovietskeho zväzu presvedčiť, aby štart misie odložili. Ku Brežnevovi sa však správa nikdy nedostala, a napriek tomu, že všetci tušili, že môže dôjsť k tragickej nehode, štart ostával naďalej naplánovaný na 23. apríla.
Hovorí sa, že Gagarin chcel Komarova z programu cielene vyradiť s vidinou, že by Sovietsky zväz pre túto misiu jeho ako náhradníka a národného hrdinu neriskoval. Na druhú stranu sa však hovorí aj opačná verzia a to, že Komarov trval na tom, že let bude pilotovať on, aby národného hrdinu a svojho dobrého priateľa zachránil. 23. apríla 1967 si teda sadol do kozmickej lode Sojuz 1 s vedomím, že testovacie bezpilotné lety Sojuzu sa ani jediný raz nezaobišli bez technických problémov.
Sojuz 1 a smrť Komarova
Sojuz 1 odštartoval z Bajkonuru a krátko po dosiahnutí obežnej dráhy Zeme sa objavili prvé ťažkosti. Najskôr sa nevysunul solárny panel a loď teda nemala dostatok energie na riadne fungovanie klimatizácie, spojenia či riadiacich systémov. Správne nefungoval ani systém orientácie lode a Komarov ju musel pri obletoch okolo Zeme stabilizovať ručne. Po necelých dvadsiatich obehoch okolo našej planéty už bolo jasné, že misia bude neúspešná. Komarov dostal pokyn na návrat a štart lode Sojuz 2 bol zrušený.
Porucha systémov orientácie viedla k rotácii kozmickej lode, čoho dôsledkom bolo stočenie padákových šnúr. Pri návrate na Zem sa teda Komarovovi hlavný padák neotvoril dostatočne a záložný úplne zlyhal. Sojuz 1 dopadol na povrch Zeme rýchlosťou viac ako 50 m/s neďaleko mesta Novoorsk v Orenburskej oblasti. Komarov pri nehode zahynul a stal sa vôbec prvým človekom, ktorý zahynul pri vesmírnej misii. Pochovaný bol slávnostne so všetkými poctami na Červenom námestí.
Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:
Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, majte príjemný zvyšok týždňa.
Nahlásiť chybu v článku