Foto: Peter Božik

Desivá nehoda sa mu stala osudnou. A keď začal pociťovať vyhorenie, vedel, že je najlepší čas na pár dní odísť.

Pred tromi rokmi utrpel pri páde z bicykla vážne zranenia, z ktorých sa dostával rok. Následkami trpí dodnes. Na bicykel ale nezanevrel, napokon, ani nemohol. V Trenčíne je totiž majiteľom slovenskej značky bicyklov a po všetkom, čo sa mu stalo, sa odhodlal na 3 242 kilometrov dlhú jazdu na bicykli v Austrálii. Z Cairns do Sydney prešiel sám za päť týždňov.

Článok pokračuje pod videom ↓

Čo všetko môže čakať na človeka, keď sa prakticky zo dňa na deň rozhodne opustiť pohodlie dobre zabezpečeného domova a vymeniť ho na niekoľko týždňov za austrálske počasie, ktoré je počas zimy úplne iné ako u nás na Slovensku?

O tom sa na vlastnej koži presvedčil 51-ročný Peter Božik, ktorý na bicykli prešiel Austráliu za päť týždňov. Učil sa po anglicky, strávil tam Vianoce a zažil, čo sú to extrémy počasia, no nielen to. Svoje zážitky spíše aj vo svojej plánovanej knižke, niekedy strastiplnú, no mimoriadne odvážnu cestu plnú zážitkov a aj okolnosti, ktoré k nej viedli, nám prezradil v rozhovore.

V rozhovore s Petrom Božikom sa dozviete aj:

  • čo ho viedlo k tomu, aby absolvoval cestu naprieč Austráliou na bicykli;
  • čo všetko si naštudoval a aké veci si na cestu zobral so sebou;
  • aký bicykel je na takéto cestovanie najdôležitejší;
  • či je Austrália „bike friendly“ krajinou a či to nechcel vzdať uprostred cesty;
  • čo mu takáto cesta dala a čo všetko na nej zažil.

Čo bolo prvým impulzom pre cyklocestovanie po Austrálii? Mali ste podobné pohnútky už pred všetkými okolnosťami, ktoré vás k jej absolvovaniu napokon presvedčili, alebo sa to všetko zomlelo až po nehode a vyhorení?

Prvý impulz prišiel raz v noci, keď som sa zobudil a hlava plná myšlienok mi nedala zaspať. Veci v mojom živote sa v poslednom čase nediali, ako by som si prial. Cítil som, že je treba urobiť niečo väčšie, čo mi zamestná, vyčistí hlavu a umožní posunúť sa ďalej. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Dá sa to! Odísť a na všetky problémy pozerať z veľkej diaľky. Možno budú malé, tak ako veci, keď na ne pozeráte z diaľky.

Foto: Peter Božik

Vždy som sa chcel naučiť po anglicky. To, na čo som sa vždy vyhováral – že nemôžem vycestovať a naučiť sa jazyk – bolo zrazu malým a nevýrazným. Stačilo už len urobiť konečné rozhodnutie, vybrať destináciu a ísť. Bolo jasné, že to musí byť anglicky hovoriaca krajina. Nechcel som zostať blízko, mám rád exotiku, mal by som sa správať aspoň trochu rozumne a vybrať si bezpečnú krajinu. Vyšla mi Austrália a za tri týždne som sedel v lietadle.

Za výberom Austrálie ako krajiny, ktorú chcete na bicykli precestovať, bola aj túžba naučiť sa angličtinu. Neobávali ste sa ale toho, že počasie v tom období je na opačnej strane zemegule značne odlišné od toho európskeho? Predsa len, boli ste tam v období, kedy na Slovensku panuje zima…

Bolo to všetko veľmi rýchle a práve to, že sa nemusím pripravovať na bicyklovanie v zime, bolo jedným z rozhodujúcich faktorov. To že budem mať problém s extrémne vysokými teplotami, mi nenapadlo. Celé som to išiel tak trochu na punkáča, takže problémy som buď neriešil, alebo riešil, až keď prišli.

Čo na to povedala vaša rodina a blízki, keď ste im oznámili, že idete precestovať Austráliu na bicykli? Nesnažili sa vás od cesty odhovoriť?

Do dnešného dňa mám výčitky. Ja som sa nikoho nepýtal, ja som to pár dní pred odchodom iba oznámil. Asi bolo na mne vidieť, že nemá význam odhovárať ma a prijali to ako hotovú vec.

Foto: Peter Božik

Ako ste sa na cestu pripravovali? Dá sa vôbec stopercentne na niečo také pripraviť?

Stopercentne sa pripraviť nedá, ani keby ste sa pripravovali naozaj svedomite. Ja som vychádzal z toho, čo som mal a kúpil si naozaj len pár drobností. Od začiatku som sa držal hesla „čo nemám, nepotrebujem“. Jediný väčší nákup bol ľahký stan s moskytiérou, do ktorého by sa nemali dostať hady a pavúky. To mi pre pocit bezpečia na začiatok stačilo.

Keď ide „bežný“ cestovateľ spoznávať nejakú krajinu, zbalí si zvyčajne oblečenie, mapu, základnú kozmetiku, nabíjačku na mobil, možno laptop. Pri cestovaní na bicykli sú ale možnosti batožiny značne obmedzené. Mali ste so sebou niečo, čo ste vôbec nevyužili a naopak, nemali ste niečo, čo ste potrebovali a zabudli na to?

Trochu som si musel posunúť predstavu o tom, čo môže bicykel na takejto dlhej ceste odviezť. Cesta na bicykli bola naplánovaná iba na cca. 6 týždňov, ale do Austrálie som išiel na 3 mesiace. Potreboval som veci do školy, na bežný život aj na home office, aby som mohol pracovať, takže som mal z pohľadu cestovania na bicykli viac, než veľa nepotrebných vecí. Celkovo skoro 40 kilogramov.

Foto: Peter Božik

A čo nejaké náhradné súčiastky na bicykel?

Na náhradné veci veľa priestoru nezostalo. Mal som iba základné náradie, rezervný plášť, duše a lepenie. To bol trochu hazard, ale veril som kvalite bicykla.

A keď sme už pri bicykli, ten ste zháňali na Slovensku, alebo až priamo na mieste?

Som spolumajiteľom firmy na výrobu bicyklov, takže zháňať som nemusel.

Podľa akého kľúča ste si vyberali vhodného „adepta“?

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články