Foto: Russian Academy of Medical Sciences/Techfilm Studio, Moscow. Director: D.I. Yashin. Camera: E.V. Kashina. Narrator: Professor Walter B. Cannon. Introduced by Professor J.B.S. Haldane., Public domain, via Wikimedia Commons

Divákom predstavil film, v ktorom napojil odrezanú hlavu mŕtveho psa na prístroj pre umelý krvný obeh. Na zostrihaných záberoch pes "ožije" a začlení sa do normálneho života.

Sovietsky lekár a vedec navrhol a skonštruoval jeden z prvých strojov na zabezpečenie funkcie srdca a pľúc. Ako prvý experimentálne vykonal celkový prietok krvi do tela so srdcom zvieraťa izolovaného z obehu. Hoci Brukhonenkov priekopnícky vynález nezískal uznanie, aké si zaslúži, jeho práca predstavuje dôležitý medzník v kardiochirurgii.

V článku sa dozviete aj:

  • ako vyzerali jeho pokusy na zvieratách;
  • prečo musel prerušiť svoje experimenty;
  • prečo bola jeho práca dôležitá aj napriek neúspechu;
  • čo zatienilo jeho výskumy.

Sergej začínal ako odborný asistent na oddelení klinickej patológie a terapie vo Vojenskej nemocnici v Lefortove na predmestí Moskvy. Počas jeho pôsobenia tam chodilo množstvo pacientov s týfusom a maláriou, píše portál DBpedia.

Zdroj: The Annals of Thoracic Surgery

Problému mimotelového obehu sa prvýkrát začal venovať v roku 1923, keď študoval účinky lieku Suramin, ktorý sa používa na liečbu spavej choroby. Keď zistil, že tento liek je schopný vyvolať poruchu zrážania krvi, začal ho používať na zníženie zrážanlivosti krvi pri transfúziách.

Počas svojho života sa venoval morbídnym výskumom, ktorými chcel dokázať, že život je možné zachovať aj po smrti pomocou umelých prístrojov.

Experimenty premietal na hodinovom filme

Brukhonenko vytvoril prvý prístroj na zabezpečenie funkcie srdca a pľúc, ktorý otestoval na zvieratách. V roku 1939 toto zariadenie použil vo svojej sérii pokusov, ktoré vykonal na psoch. Celé to natočil na kameru, pričom zo záberov vznikol krátky film s názvom Experiments in the Revival of Organisms.

Na pokusoch spolupracoval s doktorom Tchechulinom. S jeho pomocou skonštruoval prístroj pre umelý krvný obeh, v ktorom bola živočíšna krv. Zariadenie pomenoval autojektor a pozostávalo z dvoch mechanicky ovládaných membránových čerpadiel a systému ventilov.

Experimenty začínajú so srdcom psa, ktoré je znázornené ako izolované od tela, pričom sú k nemu pripojené štyri trubice vedúce do pľúc psa, ktoré použil ako okysličovač. Jedna pumpa dodávala krv do okysličovača, druhá pumpovala okysličenú krv do telového obehu zvieraťa. Krv obsahovala spomínaný liek Suramin, uvádza jedna zo štúdií.

The original uploader was Lordpook at English Wikipedia., Zdroj: Public domain, via Wikimedia Commons

Tento skonštruovaný prístroj vo filme je podobný moderným ECMO prístrojom, ako aj systémom bežne používaným na renálnu dialýzu v modernej nefrológii. ECMO prístroj zabezpečuje mimotelové okysličenie krvi a odstraňovanie oxidu uhličitého z krvi pacienta. Pľúca sú tým odľahčené a môžu sa uzdravovať.

Pomocou prístroja, ktorý ho zásobuje krvou, srdce bije rovnakým spôsobom, ako keby bolo v živom organizme. Film potom zobrazuje pľúca na podnose, ktoré ovládajú mechy okysličujúce krv.

Klamstvo na obrazovkách

Pri ďalšom experimente sa divákom ukáže autojektor, prístroj zabezpečujúci funkciu srdca a pľúc, zložený z dvojice púmp, vymieňajúcich si kyslík so zásobníkom vody. Brukhonenko na experiment využil hlavu psa, do ktorej tieto pumpy dodávajú okysličenú krv. Vďaka tomu hlava psa reaguje na vonkajšie podnety.

Lekár psovi posvietil na oči, ktoré zažmurkali. Keď buchol kladivom o stôl, pes sa pohol. Dokonca mu do úst vložil aj kúsok syra. Nakoniec je pes privedený ku klinickej smrti tým, že sa z neho odčerpá všetka krv. Po desiatich minútach túto mŕtvu hlavu napoja na autojektor, ktorý postupne vracia krv do obehu zvieraťa.

Screenshot z filmu Experiments in the Revival of Organisms. Zdroj: Public Domain

Pes o niekoľko minút „ožije“ a začne dýchať, približne na jednu hodinu. Ďalšie zábery zobrazujú zviera, ktoré sa počas nasledujúcich desiatich dní zotaví z procedúry a pokračuje v normálnom živote. Film uvádza, že pomocou tejto metódy oživili ďalších dvanásť psov z trinástich po desiatich minútach smrti. Všetci psi sa vraj úplne zotavili bez akéhokoľvek neurologického poškodenia, uvádza portál The Annals of Thoracic Surgery.

Samozrejme, tento film nie je pravdivý. Žiadny z týchto pochybných experimentov nie je zobrazený celý. Navyše, podľa vedcov nie je možné, že by pes ožil. Mnohí vedci tvrdia, že takto odrezaná hlava psa pripojená k umelému srdcu mohla prežiť nanajvýš niekoľko minút, nie hodinu, ako uvádza film.

Screenshot z filmu Experiments in the Revival of Organisms. Zdroj: Public Domain

O tomto filme dodnes kolujú rôzne špekulácie, že je zinscenovaný, no samotné experimenty vraj boli dobre zdokumentované. Za tento film bol po smrti ocenený Leninovou cenou za najvýznamnejšie umelecké dielo, píše portál Next Nature. Zábery sa objavili aj v sovietskych propagandistických filmoch.

Úspech zožal niekto druhý

Lekár vyvinul v tom istom roku spoločne s ruským doktorom Nikoaliom Terebinskim novú verziu autojektora na použitie na ľudských pacientoch. Dnes ju možno vidieť vystavenú v Múzeu kardiovaskulárnej chirurgie v Rusku. Jeho prácu však prerušila druhá svetová vojna. V roku 1950 doktori obnovili svoje experimenty, no nemali čas využiť svoje nápady v praxi.

Brukhonenko sa potom pokúsil použiť prístroj na resuscitáciu po náhlej smrti, no bezúspešne. Ani jednému pacientovi nenavrátil život. Hoci bol prvý, kto navrhol, že mimotelový obeh by mohol mať miesto v kardiochirurgii a v 50. rokoch 20. storočia použil svoj prístroj na klinickú resuscitáciu, toto zariadenie sa nikdy nepoužívalo v klinickej chirurgii pri operácii otvoreného srdca.

Screenshot z filmu Experiments in the Revival of Organisms. Zdroj: Public Domain

Jeho prístroj zatienil v polovici 50. rokov úspech Gibbonovho prístroja pre mimotelový obeh, a tak jeho práca čoskoro upadla do zabudnutia. V rokoch 1951 až 1958 viedol Brukhonenko fyziologické laboratórium v Ústave experimentálnych chirurgických zariadení a nástrojov v Moskve. Od roku 1958 do roku 1960 viedol laboratórium umelej cirkulácie na Ústave experimentálnej biológie a medicíny.

Aj napriek neúspechu jeho výskum predstavoval dôležitý míľnik pre rozvoj operácií srdca. Jeho práca vydláždila cestu k prvým experimentálnym operáciám srdcových chlopní. Sergej Brukhonenko bol tiež jedným z vedúcich predstaviteľov Výskumného ústavu experimentálnej chirurgie, kde profesor Alexander Višnevskij vykonal v roku 1957 prvú operáciu otvoreného srdca v Sovietskom zväze. Zomrel 20. apríla v roku 1960 v meste Mičurinsk v Tambovskej oblasti Ruskej federácie.